Jdi na obsah Jdi na menu
 


Reborning

20. 1. 2010
Reborning

Záblesky červene sa niesli vzduchom, bolesť, výkriky a pach krvi sa vznášali v priestore. Chaos ovládol každú duševnú čiastočku. Zástupom Shinigami presakoval strach. Brána do Hueco Mundo bola otvorená.


 O 2 dni neskôr.... „Polovica Soul Society je zničená. Espáda preniká do oblasti Rukongai. Každá z divízií utrpela obrovské straty, nemáme ani tretinu pôvodnej bojovej sily. Ako to, sakra, chcete riešiť Yama-jii!“ obvykle pokojný až flegmatický kapitán Shunsui Kyoraku podával hlásenie. Hlavný kapitán ani len neotvoril oči nad jeho prudkým vyjadrením. „Mám správy od svojej jednotky. Arrancari sa usídlili v hlavnej budove piatej divízie. Ten zradca Aizen si snáď myslí, že je vtipný!“ „Soi-Fon-taicho, nerozčuľujte sa. Škodí to vášmu zdraviu.“ Unohana-taicho sa mierne usmievala navonok pokojná, vo vnútri však neistá nad ďalším osudom Soul Society. „Pustite ma na nich, vytrieskam ich odtiaľto ako prašivé psy! Hahahaha...!“ rolničky kapitána jedenástej divízie povážlivo zacinkali. „Nie,“ prvý krát počas schôdze sa ozval starý shinigami. „Pôjdeme na to inak....“

„Taichoo!!“ odlesk hrdzavých vlasov, boing! vydávané bujným poprsím. Matsumoto Rangiku sa veru nedala prehliadnuť. Toushiro si niekedy prial ,aby sa tými prednosťami udusila v spánku. Bol práve na stráži, nemali dosť ľudí, striedali sa ako mohli. Popravde Shinigami ovládali už len veľmi malú časť kedysi obrovského územia a aj to nevedeli dokedy sa im ho podarí udržať. Nájazdy Hollow boli prinajmenšom nečakané, hlavne však deštruktívne. Toushiro spomínal, ako ešte pred pár dňami vyplňoval nudné hlásenia. Jediné čo sa nezmenilo bol Matsumotin škrekľavý smiech a typický pohyb jej predností. Aj to však občas utíchlo, keď sa zahľadela na zničené budovy, či zranených, ktorých neubúdalo. „Taichooo!“ „Čo chceš?! Čo tak vreštíš, veď počujem!“ „Eh?“ Prekvapený výraz, „ ja som zabudla.“ Rozpačito sa usmiala, zatiaľ čo Hitsugayovi navrela žila na čele. „Keď si spomenieš príď! A zatiaľ zmizni, rozptyľuješ!“ zavrčal jej smerom ,upierajúc pohľad pred seba. „Aha! Druhá divízia chytila nejakého ryoku, všetci kapitáni sa majú okamžite hlásiť v hlavnom štábe.“ „Ako si mohla niečo také zabudnúť!!!“ zavrešťal vybiehajúc smerom, ktorým predtým prišla jeho podkapitánka.

Hlavný štáb bol ako inak zriadený v budove prvej divízie. Rozľahlé priestory ponechávali kapitánom dostatok času vymyslieť výhovorku ak meškali na schôdzu. Kapitán Hitsugaya prišiel ako posledný. Mručaním sa ospravedlnil, klopiac zrak prešiel na svoje miesto. Soi-Fon ,mladá kapitánka druhej divízie vystúpila z radu. „Pred dvomi hodinami zajal jeden z oddielov mojej divízie ryoku. Počas týchto dvoch hodín sa nám nepodarilo nič zistiť len to, že to nie je hollow.“ „Povedal ten ryoka niečo?“ bielovlasý kapitán s teplým pohľadom hnedých očí si mierne odkašlal. Necítil sa dnes najlepšie, no je pohotovosť, zdravie teda musí počkať. „Áno,“ pohľad uprela na kapitána šiestej divízie, „vraj bude hovoriť len s Abaraiom Renji. Kapitán Kuchiky ,viete o tom niečo?“ skepticky privrela oči. Pohľady všetkých sa stretávali v jednom bode. „Môžem vás uistiť, že o tejto záležitosti nemám ani poňatia.“ Kamenná maska jeho tváre neprepustila žiadnu emóciu. „Hmmm....Priveďte ich oboch.“ Na rozkaz kapitána Yamamota nechali priviesť Renjiho. „Kde je Kuchiky Rukia?“ červenovlasý podkapitán len bezmocne zovrel pästi. „Rukia je už niekoľko hodín nezvestná.“ Informácia vyvolala vzrušenú debatu. „Ticho!“ starý, silný hlas preletel miestnosťou prehlušujúc všetky ostatné. Dávajúc tak najavo , kto je ešte stále na čele Soul Society. „Bude s ním hovoriť teda on. Priveďte ryoku!“ Dvere sa s teatrálnym zaškrípaním otvorili. Dnu vošli štyria shinigami obkolesujúci spútanú postavu. Zastali s ňou uprostred miestnosti. Kapitáni si ju prezerali so zvedavosťou hraničiacou s nechutenstvom. „Vravela si, že budeš hovoriť len s Abaraiom Renji.“ Ryoka si ich prezerala chladným pohľadom jantárových očí. Zvislé zreničky robili pohľad ostrým a dobiedzavým. Postoj vyjadroval ľahostajnosť k celej situácii. Zamerala sa na jedinú červenovlasú postavu v okolí. Porovnávala ho s údajmi, ktoré dostala. „Háááh...!“ nahlas vzdychla, prevrátila očami, vykúzlila na tvári ironický úsmev. „Naozaj si myslíte, že budem hovoriť pred vami všetkými? Nečakala som až takú namyslenosť. Nooo dobre.“ Ľahko sa vyvliekla z pút, zmizla a zjavila sa na stole kapitána prvej divízie. Všetci Shinigami sa začali hrnúť jej smerom. „Hej, hej! Kľud! Nemám bojovať s Vami.“ Zasmiala sa. „Stojte! A ty! Hovor! Začínam strácať trpezlivosť.“ Hodil očkom po dievčati stojacom na jeho stole. Ukázalo mu vlčí úsmev. „Povedzme, že ma sem poslal jeden oranžovo-vlasý trkvas, lebo druhý trkvas nemôže otvoriť bránu. A ešte! Rukia je v poriadku. Snažila sa dostať posily do Seireitei, no priechod je zablokovaný. Stačí?“ pozrela dolu na starca. „Ako si sa sem dostala ty?“ Premeriaval si ju neveriacim pohľadom Hitsugaya. „Ako asi? Normálne. To len vy si stále zakladáte na tak primitívnom mechanizme ako sú brány.“ Prestávalo ju to baviť. Oranžovo-vlasý jej sľúbil zábavu ,no zatiaľ tu len trčala. „Prídite si na to sami lenivci!“ prskla. Renji položil otázku, ktorá by sa dala nazvať veľmi naivnou. „Prečo ťa sem Ichigo poslal?“ ryoka naňho zmätene zamrkala. „Ty si ma zrejme nepočúval zlatko. Som tu ako posila kým sa klobúčnikovi nepodarí spojazdniť bránu a dotrepať sem oranžovo-vlasého a jeho partiu.“ Renjimu vykvitla na tvári červeň porovnateľná s jeho vlasmi. „Takže ste náš spojenec ,ak dobre chápem.“ Ukitake si zamyslene šúchal bradu. „Ak sa takto chováte k spojencom, tak radšej nechcem byť.“ Zatriasla zvyškami pút a hodila veľavravným pohľadom po starom shinigami. „Zrejme by sme sa vám mali ospravedlniť. Čo tak zájsť na pohárik saké.“ Shunsui nadvihol klobúk so šibalským výrazom v tvári. „Ako jej môžeme veriť?!“ vykríkla najväčšia obdivovateľka kocúra/Yoroichi. „Budeme musieť.“ „Nebudete ľutovať. Mimochodom, volám sa Kairy.“ Zuby vo vlčom úsmeve sa bielo zaleskli a zmizla.

„Čo si o tom všetkom myslíte?“ rozchádzajúci sa kapitáni predebatovávali novú posilu. „Nemáme inú možnosť než jej veriť.“ Ryoka počúvala ich rozhovor vyhrievajúc sa na streche. „Vyzerá to zaujímavo.“ Zaškerila sa, založila ruky za hlavu pohmkávajúc si neznámu melódiu.
 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Zatím nebyl vložen žádný komentář