Jdi na obsah Jdi na menu
 


Cat between warlords

6. 8. 2009

Cat between warlords

 

Kráľovská dvorana bzučala hlasmi, vibrovala šepotom na miestach, kde postávali skupinky dvoranov. Všetky rozhovory v palácovej záhrade sa točili len okolo jedinej témy. Témy , ktorej predmetom bol človek, rovnako uznávaný ,ako opradený tajomstvami.

„To je ona..... je tu....Lady Chat (číta sa Ša!)....to je Lady de Chat......už ide tamto je!“ dvorom preletela správa ako šíp a ľudia sa zmetene otáčali ,kým zbadali postavu náhliacu sa chodbami paláca.

  *****************

Miestnosť Rún ,ako jej hovorili veteráni, vrela vzrušeným hovorom. Zdalo sa , že dnes v paláci nenájdete jediné tiché miesto. Všetci diskutovali, či o tom alebo o onom. Najčastejšie sa držali témy nastávajúcej vojny a mladého generála, ktorý v deň svojho prvého zasadania v tejto hale mešká. Ruch v miestnosti bol prerušený ráznym otvorením dvojkrídlych drevených dverí, tak prudkým ,že obe krídla s rachotom narazili do stien a pripútali tak pozornosť na osobu, ktorá ich otvorila.

„Ospravedlňte prosím môj neskorý príchod, vážený páni. Zdržali ma úradnícke záležitosti.“ Generáli a kráľovský poradcovia sledovali ,ako mladá žena plavým krokom prišla ku jednej zo stoličiek , čakala kým ju niekto usadí. Spamätal sa starý Gavin, kráľov dobrý priateľ a zásobovateľ armády. Kedysi to bol uznávaný bojovník, velil zvláštnym jednotkám, ktoré mali na starosti záškodnícke činnosti v oblasti nepriateľa. Odsunul ťažkú drevenú stolicu, dvorne sa uklonil a pomohol žene usadiť sa.

„Takže, mohli by sme začať?“ rozhliadla sa po svojom okolí, udivené pohľady skonštatovala zdvihnutým čiernym obočím. Velitelia sa spamätali, hlasno si odkašliavali alebo sa snažili odtrhnúť zrak od mladej generálky.

„Ako navrhla Lady de Chat, začneme schôdzu.“ Bradatý generál na , ktorého meno si Lady Chat nemohla spomenúť ,rozpačito zarovnal svoje papiere a prebehol zúčastnených či nemajú nejaké námietky. Chat si rukou prečesala krátke vlasy, za ucho zastrčila dva copčeky z dlhších prameňov. Automaticky si ňou podoprela hlavu a ukazováčikom prechádzala po tetovaní pod očami, znakom generála a príslušníka aristokratického rodu.

Sprvu ani nevnímala o čom sa hovorí, až zmienka o priesmyku v Ľadovcových horách ju prebrala z príjemného zamyslenia.

„....pošleme sem tristo vojakov, ktorí.....“

„Tristo vojakov je málo!“ Muž , prednášajúci tento návrh sa zlostne zamračil a so zavrčaním sa obrátil k narušiteľovi.

„Tristo mužov je málo, a päťsto je príliš. Priesmyk je strategické miesto, ale ak tam pošlete tristo mužov do jari z nich nezostane ani polovica. Mráz, hlad a choroby ich všetkých pozabíjajú. A to nehovorím a horských ľuďoch. Stačí náznak , že sa v priesmyku niekto usídlil a okamžite z nich spravia žrádlo pre havrany.“ Muž sa opäť zamračil,
 „Čo teda navrhujete, Generál!“ jej hodnosť doslova vypľul z úst.

„Postavte dvesto vojakov pred priesmyk ,plus päťdesiat členov ľahkej jazdy, a minimálne päťdesiat lukostrelcov nech obsadí obe strany priesmyku. Ak nepriateľ bude chcieť prejsť cezeň ,bude sa musieť porátať s päťdesiatkou šípov, dvomi stovkami mečov a oddielom ľahkej jazdy, ktoré naňho budú čakať na konci priesmyku.“

Velitelia po premyslení tejto stratégie uznalo mručali. Muž , ktorý predniesol prvý návrh rozzúrene pozrel na bradatého generála ,starý veliteľ kývol na Lady Chat a tým potvrdil jej nápad. Nazúrený generál si mohol len sadnúť a vrhať zlostné pohľady smerom k žene.

 ******************

Bradatý generál pomenovaný Chat ako Bradáč ,rozpustil zhromaždenie. Niektorí členovia sa zabrali do ďalšieho rozhovoru, preberať stratégie, obchody či milostný život. Iní ako Lady Chat sa snažili čo najrýchlejšie opustiť miestnosť, hnaní rôznymi dôvodmi. Vyrútila sa von dvermi ako menší uragán, sprevádzaná pohľadmi stráží.

  *******************

Mladý  princ ukážkovo zívol. Od rána musel stáť vedľa otecka kráľa v audienčnej sále a sledovať ako sa vychrtlí úradníčkovia snažia zalichotiť jeho výsosti. Z kapitálnej nudy ho vytrhol rozruch na chodbe. Zameral svoje oči na novo prichádzajúceho. Lady de Chat predbehla dvoch obchodníkov, ktorí merali cestu do hlavného mesta ,aby ich kráľ rozsúdil. Zahrozili na ženu päsťami, no keď sa k nim otočila , schúlili sa pod jej pohľadom čo najviac do seba. Chlad v jej očiach by dokázal zmraziť celú miestnosť. Chat predstúpila priamo pred kráľa, pokľakla na jedno koleno a čakal kým jej vladár dovolí vzhliadnuť.

Kráľ ju láskavo uvítal, upozornil na fakt, že ak sa chce s ním porozprávať nemusí predbiehať ostatných čakajúcich a kľudne môže prísť do jeho komnát. Lady Chat sa mierne uklonila na znak vďaku a predniesla svoje obavy z nastávajúcej vojny a nepripravenosti vojska. Hlavne sa bála, že niektorí generáli nie sú dostatočne schopný viesť kráľovskú armádu. Vladár ju ubezpečil , že všetkým generálom plno dôveruje a teda nemusí mať obavy. Sála vydýchla v zborovom úžase. Chladná a odmeraná Lady de Chat sa zapýrila. Jemná červeň farbila jej líca, robila ju jemnejšou a akosi ľudskejšou. Aspoň toto si myslel mladý princ, ktorý o mladej generálke počul len samé strašidelné veci. No teraz , keď sa na ňu díval, nemohol z nej spustiť oči. Úplne si podmanila jeho pohľad.

„Moja milá , nie je dôvod k hanbe.“ Povedal milo kráľ a zišiel zo stupienka, na ktorom mal trón. Dlaňou priloženou k jej brade, prinútil ju ,aby sa naňho pozrela. Mladá žena mala v očiach rozpaky a ľútosť, že si dovolila zneuctiť ostatných generálov.

„Nemáš žiadny dôvod byť znepokojená. Vážim si toho, že si za mnou prišla v dobrom úmysle aj toho , že sa podieľaš na tejto vojne. Aj keď by si mala byť doma a hľadať si ženícha a nie riskovať na bojovom poli.“

„Je to česť slúžiť Vám Veličenstvo.“ Sklopila oči pretože kráľ stále držal jej hlavu. Najmocnejší muž krajiny sa zhovievavo usmial , no v očiach mu tancoval hnev. Hnev, že musí do boja posielať nevinné dievčatá. Hnev, že nemá inú možnosť ,ak chce zachrániť svoju krajinu a jej ľud.

„Choď maličká, musíš byť unavená. No večer ťa očakávam vo svojich komnatách, chcem sa s tebou ešte pozhovárať.“ Chat sa zapýrila ešte viac, sklonila hlavu toľko, koľko jej dovoľoval kráľov stisk a rýchlo opustila miestnosť.

Cely tento rozhovor bol šeptaný, ostatný teda len ťažko mohli vedieť čo kráľ povedal Lady Ľadovec(dvorania ju takto prezývali) ,že sa takmer roztopila.

  ******************

„Otec, to bola Lady de Chat, však?“ princ bol nadmieru zvedavý, čo mohol jeho otec chcieť od tej Ľadovej kráľovnej. Kráľ mu neodpovedal, pozrel naňho veľavravným pohľadom obohateným lišiackym úsmevom.

„Prečo má prísť k tebe do komnát? Večer?“ Pohľad Jeho Veličenstva stvrdol.

„Myslím, že to nie je tvoja vec!“ zvýšil hlas ,aby dal najavo, že sa o tom nemieni rozprávať. Princ si nedal povedať a ďalej otca popichoval.

„Nemyslíš, že je na teba trochu mladá? A čo matka? Je to len rok čo odišla na večnosť a ty už máš ďalšiu?!“

„A dosť!!! Ako si dovoľuješ sa so mnou takto rozprávať? Vidím, že som zanedbával tvoju výchovu! A čo z teba vyrástlo, nevycválaný, rozmaznaný maminkin maznáčik!!! Mám dosť tvojho odvrávania, potrebuješ sa naučiť počúvať! Zajtra odchádzaš s prvým oddielom, ktorý opustí brány paláca!!! Neberiem žiadne námietky!“ všetci v miestnosti stíchli. Keď je kráľ rozzúrený je lepšie nechať ho vyšumieť. Princ s ublíženým pohľadom sledoval ako sa vladár snaží vydýchať zo záchvatu zúrivosti. S istotou, že otec už nevybuchne mierne dodal:

„Nie je moja vina, že si sa o mňa nezaujímal.“ Otočil sa a odišiel.

 ********************

„Počula som, že ste sa dnes pohádali s Princom.“ Lady de Chat sedela naproti kráľovi a upíjala víno.

„Hej, ten holobriadok si už moc vyskakoval. Keď už o tom hovoríme, kedy odchádzaš?“

„Zajtra ráno. Moji muži by nemali dlho zostávať bez veliteľa, mohlo by to mať zlý vplyv na morálku.“ Kráľovi takmer zaskočilo, uvedomil si, že týmto jej tvrdohlavého princa nevedomky hodil na krk.

„Musím ti niečo povedať. Mrzí ma to ,ale prikázal som synovi, že odíde s oddielom, ktorý odchádza zajtra ráno.“ Hovoril a trel si koreň nosa v nádeji , že bolesť hlavy ustúpi. Chat nemo pozerala na kráľa a dúfala, že to bol len hlúpy žart. Nemohol jej Princa postracha nechať na starosť!

 *******************

Chat rozmýšľala čo by sa stalo keby kráľovstvo nemalo nasledovníka. Prinajmenšom by už nebola kráľovou obľúbenkyňou, prinajhoršom by ju nechali obesiť. Zvažovala či by jej smrť Princa stála za obesenie. Po piatich minútach ďalšieho zapierania sa si povedala, že si to nechá na neskôr. Umrieť sa jej nechcelo a tiež byť kráľov obľúbenec malo niečo do seba.

Princ od rána neprestal mlieť pántom. Stále sa čosi vypytoval a keď mu Lady neodpovedala, urazil sa. Po piatich minútach začal nanovo.

„Povieš mi kam ideme?!“

„Nepotrebuješ to vedieť.“

„Si strašná!“

„Ďakujem za pochvalu.“

„To nebola pochvala!!“

„Daj si pozor ak sa ma snažíš uraziť, musel by si mať väčšie IQ než opice z Erijského pralesa.“

„Grrrrr.“

„Och, šteňa vrčí. Máš už vôbec trvalé zúbky? Aby si ma mohol pohrýzť.“ Otočila sa k nemu s úsmevom od ucha k uchu. Princ si čosi odfrkol, naspäť už sa nesnažil odpovedať. Chat popohnala valacha, aby sa dostala na čelo kolóny.

„Môžem aspoň vedieť ako sa voláš?!“ zakričal za ňou ešte mladík. Generálka ho okázalo ignorovala.

 

„Vidím, že si našu Ryién pekne pobavil!“ silná ruka ho udrela do chrbta a veselý hlas ho vytrhol zo sebaľútosti. Princ pozeral do očí ryšavému mužovi s príjemným úsmevom.

„A vy ste kto?!“ povedal s veľkou dávkou podozrenia.

„To ma nepoznáš? Nie je možné! Som.....“ muž sa nadychoval k ďalšiemu slovu.

„Waald, okamžite poď sem!!!“ prikrčil sa pod jačaním naštvanej generálky.

„Ajaj, že ja som zas na niečo zabudol. No nič mladý, uvidíme sa neskôr.“ Znovu ho tľapol po chrbte v priateľskom geste. Princovi to skôr pripadalo, že sa mu pokúšal zlomiť chrbát.

  ***********************

Lady Chat zúrila. A Waald to vedel. Pochodovala po stane ako tiger v klietke, ruky za chrbtom v tvári kamenný výraz.

„Môžeš mi vysvetliť ako sa to mohlo stať?!“ precedila cez zuby na svojho zhovievavo sa usmievajúceho zástupcu. Mykol plecami a tým prilial oleja do ohňa.

„Ako si mohol v tábore nechať len Gerlika?!! Vieš veľmi dobre , že nemá šancu ak nás napadnú!!!“

„Ukľudni sa mačička, on to zvládne. Podceňuješ ho.“ Pristúpil k nej, objal ju v upokojujúcom geste. Čosi mu zavrčala späť. Bol však príliš zamestnaný prečesávaním krátkych vlasov. Waald vedel, že za chvíľu zmäkne a bude poddajná ako hodváb.

„Nikdy ma nepočúvaš čo ti hovorím!“

„Prosím?“ hodila po ňom naštvaný pohľad jantárových očí.

„Ryién, nemusím ťa počúvať. Stačí keď sa na teba pozriem a viem čo chceš.“ Hladil jej palcom okolie očí a druhú ruku mal okolo jej pásu. Dívala sa naňho s neistotou v očiach. Zlatá žiara dúhoviek vysielala otázky, ktoré ho len utvrdzovali v tom ,že nechce dopustiť ,aby jej niekto ublížil. Hovoríš pravdu? Môžem ti veriť? Čo ak ma zradíš? Zaplašil ďalšie otázky rýchlim bozkom.

„Dnes sa už nemusíš báť.“ Zašeptal jej v krátkej pauze, keď obaja naberali dych. Kútikom oka našiel olejovú lampu a jednou rukou zhasol jej svetlo. Veď čo oči nevidia, srdce nebolí.

Nevedeli, že niekto sledoval hru tieňov na plachte stanu, až do kým sa tiene nestratili v tme.

 ******************

Princ neveriacky sledoval dianie v stane. Dúfal, že keď sa naňho usmiala, že má aspoň nejakú šancu získať ju. Tu jeho nádeje končia. Ako mohla? Nie je s otcom? Podvádza ho? S kým sa ešte stretáva? Zmätené myšlienky mu bežali hlavou a nenechávali ho kľudným ani keď uľahol spať. Mesiac svietil v plnom svite, strieborné lúče robili z obyčajnej krajiny rozprávkový svet. Dedič trónu Larionu nedokázal oceniť toto divadlo. S hlavou plnou najrôznejších predstáv neskoro nad ránom zaspal.

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

úžasné :P

(LeHIKa, 30. 9. 2009 9:21)

tak k tomuto nemám čo povedať, asi len... Ďalšiu kapitolu :D

KAWAIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIII

(Sabaku_no_pepuu, 21. 9. 2009 19:46)

to nemalo chybu!!!!!!! este mi beha mraz po chrabte ake to bolo dobre! hned sa vrham dalej!^.^

^_^

(Sax, 12. 8. 2009 1:07)

To vypadá velice zajímavě - mladá generálka a dva do ní zamilovaní muži, to jistě stojí za pokračování. Už to vidím, jak se bude snažit na ní princ uplatňovat svou moc, když si myslí, že je otcovou nevěstkou XD. Nehledě na to, že jejím podřízeným asi moc nevoní, že jim velí žena... Už se těším na pokračování a děkuji za věnování - udělala jsi mi tím velkou radost ^_^

Sugoi!

(Youko Akira, 7. 8. 2009 12:40)

ako vždy očarujúci príbeh v podaní talentu :D veľmi sa mi páči ako vieš z obyčajného príbehu o vojne, výhre a dôvere spraviť majstrovské dielo plné citov. a veľmi sa mi páči, ako sa hráš s jednotlivými popismi postáv a prostredia.
PS: ten názov a jej meno nemajú chybu ;)