Jdi na obsah Jdi na menu
 


Osud/2.časť-Dračí démon

7. 10. 2007

Dračí démon

 

Biely drak sa preháňal po oblohe. Vypadalo to, že niekoho hľadal. Pod ním v lese šliapala do kopca Mayu. Konečne, pomyslel si drak a začal klesať. Z diaľky to vypadalo , že sa chce na ňu vrhnúť. Mayu si všimla neprirodzeného ticha, ktoré zavládlo. Zastavila sa a spozornela. Drak už bol len niekoľko metrov nad ňou. Začal otvárať papuľu. Už bol takmer pri nej, keď ho Mayu schmatla za krk a treskla s ním o zem. „Kde si bol tak dlho, mala som tu dosť rušno!“ hnevá sa na draka. Pozrie na ňu so smútkom v očiach a zaberá to. Tvrdý pohľad jej začne mäknúť a nechá draka aby sa zdvihol. „Haku, čo sa tam dialo, že ti to tak trvalo?“ „Maly sme menšie problémy.“ odvetil len. „To s tebou sú problémy, zmizneš bez slova a teraz, čo vlastne teraz?!“ pýta sa Hakua. „Segoy má problémi....“ nedopovie, Mayu sa k nemu vrhne chytí ho za rohy a s pohľadom plným obáv a strachu sa ho pýta: „Aké problémi, no tak hovor!“ „Ukľudni sa, to len Aion má zas sprosté reči.“ Aion ten bastard, zas vyvádza. Nestačilo mu, že ho degradovali , má zas len ohnivého draka namiesto zlatého, on musí stále Segoya  zhadzovať v očiach ostatných. A oni sú nanešťastie taký blbý, že mu nato skočia. „Haku, ideme naspäť, chcem si podať Aiona.“ Haku sa škodoradostne usmeje a nechá ju na seba vysadnúť.

Keby ste sa vtedy pozreli na nebo, uvideli by ste bieleho draka ako má na chrbte červenovlasé dievča.

Segoy, prečo ti len nedajú pokoj. To je závisť už aj medzi drakmi a ostatnými a pohrúži sa do spomienok. Znovu má pred očami tú noc keď zomreli jej rodičia a sestry . A ako ju našiel Segoy so svojím drakom. Učil ju bojovať a liečiť, jedného dňa keď jej bolo osem ju zaviedol do jaskyne. Bolo tam plno akýchsi vajec ale neboli vtáčie. Nato boli príliš veľké. „Choď k nim bližšie.“ prihovoril sa jej milo. Boli všelijakých farieb, červené, zelené, modré, sivé, čierne a biele . Prišla k jednému bielemu, cjcela sa ho dotknúť ale začalo sa triasť. Bolo z neho počuť akési škrabkanie. Po niekoľkých minútach sa vykľul malý bieli dráčik. „Volá sa Haku ,odteraz si jeho strážcom.“ Tie slová jej v hlave znejú dodnes. Kým ju našiel Segoy bála sa každého západu slnka. Odvtedy sa nebojí žiadnych démonov, veď Segoy je jedným z nich, takzvaný dračí démon. Stal sa jej bratom a ona by preňho spravila čokoľvek. Preto ten strach oňho. Zo spomienok ju vytrhol Haku, ktorý jej povedal, že za chvíľu sú tam. Haku je drak liečenia, tý sú veľmi vzácny. Momentálne sú vyliahnutí asi štyria. Preto to bol pre ostatných šok, že sa vyliahol mne, obyčajnému ľudskému dievčaťu .Pochybovali, že sami totiž nejaký vôbec vyliahne .No od  kedy mám Hakua tak ma rešpektujú .Dokonca mám medzi nimi priateľov. Ziu a jej čiernu dračicu Saju. A tiež Sariho a s jeho vodným drakom Azurim. Všetci sa zhromažďujeme vo veľkom hrade pri vodopádoch. Práve tam sú nepokoje ohľadom Segoyovho nástupu ako veliteľa. S týmito myšlienkami si Mayu nevšimla , že sú už tu. Haku ladne dosadol na kamennú dlažbu hradu. Tu sa vyhrievalo zopár drakov na slniečku. Mayau išla hneď za Segoyom. Bol vo veľkej sieni a hádal sa s Aionom. Za Segoyom stála Zia a Sari so svojimi drakmi a pár ďalších, ktorí pri ňom stáli. No za Aionom ich stálo viac. To nie je dobré, pomyslela si Mayu. Za ňou vošiel Haku a pristúpil k nej. „Myslím, že Segoy potrebuje pomoc.“ Zašeptal Haku. Mayu len prikívla a vydala sa na miesto hádky. „.... nie ,že si slabý, ty sa ešte staráš aj o obyčajného človeka, aké ponižujúce!!!“ kričal Aion. Ostatný na jeho strane horlivo prikyvovali. „Mohol by si mi to povedať do tváre naniesto toho aby si to hovoril im. Či sa ma nebodaj bojíš!“ povedala mu posmešne Mayu. Všetci sa na ňu otočili. Mayu!!!“ vykríkli Zia a Sari radostne. Konečne dostaneš čo si zaslúžiš Aion, hovorí si v hlave Zia. „Ale ,ale Mayu a jej jašterica.“ Haku podráždene zavrčal. „Kľud Haku s ohoreným chvostom si starosti nerob.“ „Aký som ti ja ohorený chvost!!!“ kričí na ňu. „Nepatríš sem si obyčajný človek, slabý tak ako ten čo ťa zahránil a dal ti draka!“ už hučal na plné hrdlo. „Slaboch, ja a slaboch...!!“ „Nerozčuľuj sa Segoy.“ tíšila ho Mayu. „Patrím sem omnoho viac než ty. Už len preto , že som ošetrovala drakov od tvojich ohnivých striel. Koľkokrát si za sebemenší neúspech zabíjal stážcou!?“ začína kričať. „Tomuto ja hovorím slabosť , nie to čo robí Segoy!“ pristupuje k Aionovi, ktorí na ňu hádže vražedné pohľady. Niekoľko Strážcov už prestúpilo na Segoyovu stranu. Vychádza to tak ako chcem, ešte chvíľu  bude sám proti všetkým, preblesklo hlavou Mayu. Pousmeje sa nad tým. Aion to už nevydrží a pripravuje si ohnivú guľu ale tak aby ju nikto navideľ. Mayu zatiaľ presviedčajúc ostatných o Aionovom sklamaní sa chystá na to najťažšie. A to udržať štít . Ten už s pripravenou guľou  čaká na vhodný okamžik. Mayu sa otočí chrbot k nemu . Hádže. Ona prichystaná, pretože to tušila zdvíha magický štít. Nanešťastie bola ešte oslabená z jedu. Guľa štit prelomila. Ani nevedela ako ale zachránil ju Haku. Guľu zničil. Mayu vyčerpaním klesla na zem. Okamžite k nej pribehol Segoy. „Tak toto ty naazývaš silou, vraždiť vlastných ľudí?!“ a pomáhal Mayu sa postaviť. Tú však nohy vôbec neposlúchali tak to nechala na Segoyovi aby ju zdvihol. Tieto slová stačili tým čo ešte váhali aby sa pridali k Segoyovi. Niekoľký Strážci schmatli Aiona pod pazuchy a vyvliekli ho zosiene. Kam ho odviekli ju už netrápio posledné čo počula bolo ako niekto povedal  „Ďakujem“. Potom sa už len nechla unášať sladkým spánkom.

Zobudili ju slnečné lúče a ona si pomyslela  prečo musia tak otravne svietiť rovno jej do očí. „Zastrite niekto, to slnko mi lezie na nervy!“ zamrmlala naštvane. „To je dosť, že si sa zobudila.“ Popvedal akýsi hlasa zastrel závesy z nejakej ťažkej látky a príšernej bordovej farby. Až po chvíli si Mayu uvedomila, že je to hlas Segoya. „Koľko som spala?“ „Dva dni, Mayu čo sa stalo, prišla si neskoro a k tomu v dosť úbohom stave?“ Mayu sa poškrábala na čele akoby si na niečo spomínala. „Mala som problémi s jedním démonom, na....“hodila mu ostny, ktoré vyhrabala z kopy oblečenie pri je posteli, „protijed na to poznám ale zaberá strašne pomaly.“ „Ako vieš?ô To je dosť blbá otázka ,pomyslela si. „Ako myslíš, že som prišla k tým ostňom, len tak som k nemu podyšla a poprosila ho aby mi ich pár zabodol do chrbta lebo potrebujem protijed!“ trváril sa dosť ublížene. „Prepáč.“ Prišla k nemu a objala ho . „Robil som si o teba starosti.“ „Ja viem.“ Teraz by som ho už nemala asi len tak objímať, predsa len je teraz náš vodca, smutne naňho pozrela. Bol asi o dve hlavy vyšší ako ona, modré vlasy až po pás sa mu jagali. Nebyť malých rohov trčiacich z hlavy a mačacích zorničiek človek. Akoby jej čítal myšlienky k nej prehovoril: „Ty vždy budeš môcť, si pedsa moja malá sestrička.“ Tie slová ju dojali a ona už nestihla utrieť priesvitné nezbednice , ktoré sa jej nahrnuli do očí. Utrel jej ich a pobozkal ju na čelo. „Dosť už , pozri čo si spôsobil, revem tu jak decko.“ Hovorila naoko nahnevane. „A teraz šup, šup, preč idem sa prezliecť. „No veď dobre, dobre veď už idem.“ A smial sa keď  vychádzal z izby.

„Sesshomaru-sama myslíte, že ju ešte stretneme?“ pýta sa rin po troch dňoch odvtedy. Sesshomaru sa pozrel do jej veľkých hnedých mačacích očí a povedal len : „neviem.“ Čo ma po obyčajnej smrteľnici, pomyslí si. Ale predsa bolo na nej niečo zvláštne. Rin sa chte nechte spokojí s odpoveďou a po zvyšok cesty ide ticho.

Chcem ju ešte stretnúť, premýšľa Rin. Tie oči , niekde som ich už videla ale kde, také láskavé, musí byť aspoň tenshi. Pár krokov pred ňou má Sesshomaru podobné myšlienky. Musím ju ešte raz stretnúť, musím zistiť čo je zač. Nechce si priznať, že hlboko v skrytu duše sa s ňou chce stretnúť kvôli niečomu inému. Začína spomínať na tú noc ,keď mu zaspala na ramene. Snaží sa tie spomienky zahnať s chabou výhovorkou, že on je démon a ona človek. „Sesshomaru-sama mohli by sme zastaviť, už nemôžem.“ prosí Rin. Sesshomaru sa strhne zo zamyslenia. „Dobre, tu zastavíme.“ zavelí a viac si ich nevšíma. Je zase v zajatí myšlienok.

 „Ááá, už tu dlho nevydržím!“ kričí Mayu, keď sa má prezliecť do nejakého hlúpeho kimona čo jej priniesla Zia. „Stále chodíš iba v čiernom ako smrtka, raz si ju na seba privoláš.“ „Aspoň budeme ladiť.“ odvetila so sarkasmom v hlase. Zia  sa na ňu len pohoršene pozrela a viac to nekomentovala. „Vŕŕŕŕŕ, prečo sa o mňa starajú ako o decko?!“ kričí až sa okná trasú. „Možno preto, že si decko.“ Hovorí Sari a vyhýba sa hodenému vankúšu. „Tiež nie si najstarší, tak si nevyskakuj.“ Sari bol len o dva roky starší ako Mayu, takže mu bolo devätnásť. Boli priatelia od detstva. Sari bol jediný kto sa v detstve bavil s Mayu okrem Segoya. So Ziou sa Mayu spriatelila až keď jej bolo štrnásť, pretože Zia žila uý niekoľko desťročí v ústraní a vrátila sa až vtedy. Hneď si malú Mayu obľúbila. Ale možno to bolo sčasti aj preto, že milovala Segoya ale dosť dobre to skrývala. No mayu ju prekukla. A je zrejme jediná kto to vie. „A prečo tu nevydržíš?“ spýtal sa Sari. „Ty si špehoval?!“ a hádže po ňom ďalší vankúš. „Vôbec.“ uškŕňa sa Sari. „Tak prečo?“ Mayu sa začervená. Nemôže mu povedať, že keď tu bude vysedávať tak ho už nestretne. „Lebo mi lezieš na nervy!“vrhá sa naňho s vankúšom. V nasledujúcich minútach sa tu odohrala ukrutná vankúšová vojna. Našťastie utrpeli len vankúše a ich vnútro sa teraz vznášalo po izbe . „Ako malé deti.ô skonštatuje Zia. Obidvaja , Mayu aj Sari ukážu na seba s pohľadom hovoriacim „to začala ona/on. Po chvíli sa obidvaja  strašne rozosmiali. „A kto to tu uprace?“ opýta sa Zia. Sari ,tušiac čo povie sa zdekoval. Ty zradca, toto ti nedarujem, nadáva mu v duchu Mayu a púšťa sa do upratovania izby, ktorá jej bola pridelená. Asi o deň neskôr si dal Segoy zavolať niekoľkých Strážcov. Medzi nimi bola aj Mayu. Konečne odtiaľto vypadnem, hovorí si. „Takže , keď sme tu všetci môžeme začať,“ odmlčí sa aby sa už všetci usadili a utíšili. „V okolí našeho teritória sa objavil silný démon, príliš silný.“ Mayu zbadala  tieň, ktorí sa usadil na jeho tvári. „Bojím sa, že za chvíľu bude tak silný, že si trúfne aj na nás, preto som vás dal zavolať.“ Mayu začína  dochádzať čo od nich bude chcieť. „Každý sa výdáte do inej oblasti krajiny a pokúsite sa ho nájsť, len nájsť na jedného je príliš silný.“ „Ako ho spoznáme?“ spýta sa niekto zo skupinky seiacej napravo od Segoya. „Poznáme len jeho meno, Naraku.“

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

SEGOI

(SoroiOkami, 9. 10. 2007 18:54)

To naj co som cital este lepsie nesz tom prve...dalsie dalsie