Jdi na obsah Jdi na menu
 


Cesta k hradu

30. 10. 2007

Cesta k hradu

 

Mayu sa zobudí až na druhý deň večer. Aj keď sa jej nechce vôňa jedla ju prinúti otvoriť oči, jej žalúdok už totiž značne protestuje. Len čo otvorí oči pribehne k nej natešená Rin.

„Mayu-chan konečne si hore, spala si strašne dlho.“ Skáče okolo nej,

 „vážne, koľko?“

„Dva dni.“ Takže odkedy som Sesshomarovi vrátila ruku ubehol jeden deň, už sme mali byť dávno niekde inde, prepočítava v hlave. Sesshomaru tu ako obvykle nebol.

„Kde je ,keď ho človek potrebuje.“ Šomre si pod nos Mayu.

 „Mayu ,mali by sme ísť.“ Vynorí sa z tieňa Haku.

„Ja viem ale...“

„Dlh si splatila. Viac sa s ním zaoberať nemusíš.“ Haku začína byť naštvaný, Mayu sa o toho psieho démona až moc zaujíma.

„Dobre teda.“ Povie skleslo.

„To už musíš ísť, veď si ešte slabá.“ protestuje Rin.

„Rin, mám ešte nejaké povinnosti. Ale potom sa na teba prídem pozrieť. Neboj ja si ťa nájdem.“ usmeje sa ,keď vysadá Hakuovi na chrbát. Drak sa vznesie do výšky. Mayu stočí zrak na blízky pahorok, stojí na ňom Sesshomaru. Viem, že to nemá budúcnosť, a že o mňa ani nestojí, ale aj tak to bolí.

 

Sesshomaru sa zadíva do jej očí, je v nich smútok a bolesť. Lenže takto to je lepšie, ona je len človek, nemalo by to žiadnu budúcnosť. Neusmeje sa, nič, žiadna reakcia, len sa s chladným pohľadom díva ako mizne za obzorom. I keď jeho srdce kričí nesúhlasom, tento krát dal prednosť rozumu, ktorý tento cit zamieta. Otočí sa, pomalým krokom sa vracia späť k Rin. K jedinému človeku , ku ktorému si dovolil niečo cítiť. Mayu vypudil zo svojej hlavy, teraz má iné starosti. Tých démonov určite poslal Naraku, zreteľne cítil jeho pach. Vydá sa teda po ich stopách a možno ho konečne nájde aby ho mohol už raz a navždy zničiť.

 

Prečo sa vždy všetko krásne obráti v zlé? To som prekliata, beží v hlave Mayu ako sa díva z Hakuovho chrbta na západ slnka. Všetko, nádherný západ slnka sa zmení v hrôzostrašnú noc. Pocit tepla a bezpečia, ktorý som pri ňom cítila sa zmenil na prázdnotu, keď som videla jeho chladný pohľad na tom pahorku. Po líci jej stečie jediná slza, ktorá našla cestu z jej oka. Studený vietor ju však hneď vysušil.

 „Haku, zleť dole, som unavená. A zajtra pôjdeme pešo.“

„Lenže tak nám to bude dlhšie trvať!“ namieta drak.

„Ja viem, lenže potrebujem si doplniť zásoby bylín, po ceste mi to pôjde lepšie.“ Haku teda poslúchol, Mayu rozložila oheň, sadla si k nemu. Zhypnotizovane pozerala do plameňov, po chvíli zaspala. Haku ležal pri nej, premýšľal a pritom dával pozor či sa niekto neblíži. Ráno sa vydali lesnou cestou, ani jeden z nich neprehovoril, boli v zajatí svojich myšlienok. Preto si neskoro všimli, že sa k nim približujú akési hlasy. Spoza stromov vyšli štyria ľudia. Vlastne traja, jeden z nich bol polodémon. Hádal sa s čudne oblečeným dievčaťom. Zrazu sa ozvalo „osuwari“ a polodémon sa zaryl tvárou do zeme.

„Prepáčte...“ ozvala sa Mayu. Všetci na ňu stočili pohľad. Keď si všimli Hakua postavili sa do bojovej pozície. Dievča vytiahlo luk so šípmi, mních si pripravil sútri a démonobijka obrovský bumerang. Polodémon sa vyhrabal zo zeme, aj on tasil svoj meč. Z hrdzavého starého meča sa stal obrovský nablýskaný meč, ktorý určite nebol len na okrasu.

 „Čo chceš!?“ vyštekol polodémon. Za démonobijkou sa v kožuchu mačacieho démona schovával malý líščí démonik.

 „Ja? Nič, len tadeto prechádzam a náhodou som na vás narazila.“ Odpovie mu pohŕdavo Mayu.

„A čo ten drak?“

„To isté by som mohla povedať na vášho mačacieho démona. Je to môj priateľ. A zatiaľ vám nič nechce spraviť.“ Na slovo zatiaľ dala veľký dôraz. Pohladila Hakua po hlave, zapriadol ako mačka.

 „Naozaj nám nechceš nič spraviť?“ spýtalo sa dievča.

„Nie, čo by som z toho mala?“ odpovie Mayu. Dievča odloží luk, po chvíli odkladajú zbrane aj mních a démonobijka. Polodémon sa však na ňu podozrievavo díva a nechce zložiť zbraň. „

Ja jej neverím, čo ak ju poslal Naraku?“ po vyslovení démonovho mena Mayu prebehol po chrbte mráz.

„Inuyasha ,povedala, že nám nechce ublížiť. Tak prečo konečne neschováš Tessaigu!?“ zvyšuje hlas dievča.

 „Môže klamať, čo ty vieš kto to je, keď cestuje s drakom!“  

„Inuyasha!“ polodémon sa ale nehodlal vzdať.

„Jednoducho jej neverím...“

„Inuyasha , osuwari!!!“ skríklo dievča a polodémon sa behom piatich minút už znovu zarýval tvárou do zeme.

„Prepáč mu to je strašne tvrdohlavý. Ja som Miroku.“ mrkol na Mayu mních. Okamžite sa k nemu zozadu priblížila démonobijka a tresla mu po hlave obrovským bumerangom.

 „A toto je Sango.“ Škeril sa bolestivo na démonobijku.

 „Ja som Kagome, tamto je Kirara a ten malý je Sippo. A aby som nezabudla, ten na zemi je Inuyasha.“ Hodila zlostným pohľadom po polodémonovi, ktorý sa zdvíhal zo zeme.

„Vy hľadáte Naraka?“ spýtala sa ich. Inuyashom hrklo tak , že sa takmer znovu zvalil na zem.

„Áno, prečo sa pýtaš?“ povedala podozrievavo Sango.

„Idete zlým smerom. Tiež ho hľadám.“ Spresnila.

„Akoto myslíš ,zlým smerom, cítili sme jeho auru z východu.“ hovorí nechápavo Miroku.

„Nie , je na západe. Tým som si istá.“

 „Ako si tým môžeš byť istá?“ prehovoril po prvý raz Shippo.

 „No jednoducho som , neviem presne kde ale je na západe. Mám na tieto veci nos.“ vysvetlila malému démonovi.

„Práve sa stadiaľ vraciame, nikde sme ho nenašli.“ povie Miroku.

 „ Asi ste nehľadali dosť dobre.“ mykne plecami Mayu.

„Musím ísť ,mám ho nájsť do dvoch týždňov a už nemám veľa času. Takže, sayonara.“ Zakýva im, za chvíľu sa k nej donesie nejaké volanie. Kagome kričala jej meno. Mayu sa zastavila, obrátila sa za hlasom. Za ňou bežali jej nový známi.

„Pôjdeme s tebou ak ti to nevadí.“ povedala Kagome. Mayu sa pozrela na Hakua, vypadalo to , že mu to nevadí, tak prikývla. Otočila sa a vykročila po ceste. Za ňou šiel Inuyasha s Kagome, pár krokov ďalej Sango a Miroku. Inuaysha zdvihol pohľad zo zeme, jeho zrak upútalo tetovanie, ktoré mala Mayu na bedrách.

„Ty patríš ku dračím strážcom?“ opýtal sa jej. Mayu k nemu otočila hlavu,

„áno, už si si toho všimol?“

„Dračí strážcovia?“ povedala prekvapene Kagome.

„To čo je?“ opýtala sa.

„Nie čo ,ale kto. Sú to démoni, ktorí majú za domácich maznáčikov drakov.“ vypľul to Inuyasha akoby mal v ústach niečo odporné .Mayu jeho tón ignorovala, každý mal na to svoj názor.

 „Ale veď Mayu je človek.“ hovorí zmetená Kagome.

„ A to ma na tom prekvapuje.“ „To je na dlhé rozprávanie.“ povie sucho Mayu. Začína cítiť únavu, zranenie na boku sa jej ešte nestihlo úplne zahojiť.

„Vidím, že si bola zranená. Napadli ťa démoni?“ všimne si obväzov Miroku. „Tebe nič neunikne, čo? Hej, mala som trochu problémy s démonmi. No, trochu, keby tam neprišiel on bolo by po mne.“ Prizná si.

„Kto on?“ pýta sa zvedavá Kagome.

„Sesshomaru.“ Mayu sa snaží jeho meno vysloviť čo najchladnejšie, nanešťastie jej to nevyšlo a v jej hlase sú počuť emócie, ktoré nechce aby vyšli na povrch. „Sesshomaru?!!“ vykríknu všetci naraz.

 „Asi som sa prepočul, nepovedala si náhodou, že ťa zachránil Sesshomaru?“ špára si v uchu Inuyasha.

 „Povedala som Sesshomaru a čo na tom je?“ teraz je prekvapená ona.

 „No on radšej ľudí zabíja ako zachraňuje.“ opáčil Inuyasha. Mayu sa naňho zvláštne pozrela.

 „Odkiaľ ho poznáš?“ opýtala sa ho.

„Bohužiaľ, ....“ kyslejšiu tvár už asi vystrúhať nemohol, „je to môj brat.“ Mayu sa potkla o kameň, nebyť Hakua tak sa teraz váľa po zemi ako predtým Inuyasha.

„Čože? Tvoj brat? No, tak to by som nečakala. Aj keď podoba tu je.“ Prezerá si ho od hlavy, Inuyasha sa pod tým pohľadom ošije.

„Ono ,Inuyasha a Sesshomaru sa nemajú moc v láske.“ povie Kagome.

„Prečo?“

„To je tiež na dlhé rozprávanie.“ Zaškľabí sa Inuyasha. Mayu pokrčí plecami a viac nehovorí.

Večer si všetci posadajú k ohňu, rozprávajú sa a smejú, až na Mayu. Leží na tráve a pozoruje hviezdy. Také chladné a predsa nádherné, ako on. Zavrtí hlavou a prinúti sa naňho nemyslieť.

„Nechceš si sadnúť k nám?“ Mayu otočí hlavu na Kagome, ktorá si prisadla k nej.

„Nechcem vám prekážať, momentálne nemám náladu sa baviť.“

„No aj ,keď sa ti nechce baviť, je tam teplejšie, takto prechladneš.“ Hovorí starostlivo.

„Za chvíľu.“ usmeje sa na ňu. Kagome sa zdvihne, prejde k ohňu a sadne si vedľa Inuyashu. Oprie sa o jeho rameno,

„myslím, že ju niečo trápi.“ prehovorí k nemu.

„To si musí vyriešiť sama.“ povie jej ,pričom sa strašne červená ako sa o neho Kagome opiera.

„Lenže, s priateľmi sa problémy riešia lepšie nemyslíš?“ spýta sa ho.

„Možno.“

 „Ale no tak Inuyasha, mali by sme jej pomôcť.“ ohriakne ho.

„Ale ako?“

„To neviem.“ povie smutno.

„No vidíš, kým nevieme čo ju trápi nemôžeme jej pomôcť. No povedať nám to musí sama, nemá zmysel ju nútiť.“

„Ty si dneska nejaký múdri, nezdá sa ti?“ podpichne ho Kagome. Zívne si, „choď spať budem dávať pozor.“ povie jej.

„Dobre ,oyasumi.“ zahrabe sa do svojho spacáku, ani nevie ako a spí . Mayu sa po chvíli dvihne, prejde k ohňu. Hore sú len Inuyasha a Kagome. O niečom sa rozprávajú , pritom sa o seba opierajú. Mayu bodne pri srdci, otočí sa teda a ide sa prejsť. Z diaľky ju pozoruje niekoľko párov očí.

„Haku?“ osloví draka, ktorý jej kráča po boku. Ráno, keď ona bola už dávno hore ostatný sa ešte len prebúdzali.

„Vezmi ma na chvíľu hore, musím sa niečo pozrieť.“

„Dobre.“ povie Haku. Nechá Mayu na seba vysadnúť. O chvíľu sa Mayu rozhliada vysoko nad zemou. Tam je to , zadíva sa na hrad v diaľke. Viem, že Segoy povedal, že po ňom nemám ísť , ale sú so mnou oni, mala by som to zvládnuť.

„Tam je ten hrad, určite je tam.“ povie Hakuovi.

 „Si si istá? Potom by sme sa mali vrátiť a povedať to Segoyovi.“ navrhuje opatrne.

„Myslíš?“

Haku zosadol na zem, zložil Mayu z chrbta a znovu sa vzniesol do vzduchu. „Kam išiel?“ spýtal sa jej Miroku dívajúc sa za vzďaľujúcou siluetou bieleho draka.

„Pre posilu.“ povedala len a vyrazila na cestu.

„Pre akú posilu?“ prikradol sa za ňu Inuyasha.

„To neviem, nemám potuchy koho pošlú.“

„Ako to myslíš?“ nechápavo na ňu pozrie.

„Segoy mi zakázal napadnúť Naraka, mám ho len nájsť. Tak som poslala Hakua aby im povedal, kde sa Naraku nachádza.“

„A to sem príde niekto z vás?“ pýta sa Inuyasha.

„Páni tebe to myslí, pod tými ušami máš tuším aj mozog.“ Robí si z neho Mayu srandu.

 

„Sesshomaru-sama prečo nechcete nájsť Mayu-chan?“ opýta sa Rin lorda. „Pretože mám na práci dôležitejšie veci, než sa zaoberať obyčajným človekom.“ „Lenže Mayu-chan nie je obyčajný človek.“ pokúsila sa namietnuť Rin. Sesshomaru na ňu pozrel, na Jakenovo veľké prekvapenie sa usmial,

„máš pravdu ,nie je obyčajnú človek. Lenže najprv musím dokončiť čo som začal.“ Rin ničomu nerozumie, najprv ňou opovrhuje a teraz toto, bola z toho úplne popletená.

„Mayu ,ako si sa vlastne spoznala so Sesshomarom?“ spýtala sa jej Kagome. „Čože? Aha, chcel ma zabiť!“ povie nevzrušene.

„A..ha!“ Kagome nevie ne to odpovedať.

 „No bolo to trochu zložitejšie , ale to inokedy.“ usmeje sa. Cestovali spolu štyri dni, k hradu to nebolo už tak ďaleko. Haku sa ešte nevrátil, to znamená len jedno , Segoy ma zabije. Znovu nastal večer, všetci si sadli unavený celodenným pochodom.

„Kagome varíš úžasne.“ Rozplýva sa Mayu nad svojou porciou večere. „Ďakujem, aspoň niekto to dokáže oceniť.“ Naráža na Inuyashove pripomienky ohľadom toho čo uvarila. Nikdy totiž neocenil jej kuchársky talent, vždy si pýtal len instantné nudle. Všetci dojedli a uložili sa k spánku. Zajtra ich čaká ďalší pochod. Mayu zobudil pocit niečiej prítomnosti.

„Tiež to cítiš?“ povedal Inuyasha sediaci na strome,

 „Niekto sa blíži.“ Inuyasha na to kývol, zoskočil zo stromu. Spolu s Mayu zašli ďalej od tábora, nechceli budiť ostatných pokiaľ to nebolo nutné. Zastavili, neznámi bol len niekoľko metrov pred nimi. Inuyasha vytiahol Tessaigu, Mayu tiež tasila svoje katany. Zavial obrovský vietor, Inuyasha zacítil známi pach. „Kagura!“ zavrčal.

„Tak si ma našiel Inuyasha.“ povedala pohŕdavo veterná čarodejnica. „Inuyasha.“ Mayu naňho uprela svoj zelený pohľad. Kývol, obidvaja sa rozbehli a spoločne zaútočili. Spoza Kagury začali vyliezať stovky démonov. Snažili sa predrať ku Kagure, bolo ich však moc. Mayu získala niekoľko zranení a ani Inuyasha nebol bez škrabnutia. Mayu zrevala ako ju zasiahla rana od Kagury, ktorú už nedokázala vykryť. Inuyasha sa obzrel, krvácala z veľkej rany na rameni. To nie je dobré, pomyslel si.

 „Mrcha!“ zašeptala Mayu. Zdvihla hrdo hlavu, rozbehla sa. Skok, dvaja démoni. Mrknutím oka ich zabíja. Ešte niekoľko krokov a je pri nej. Kagura sa na ňu prekvapene pozerá. Vyšle jeden zo svojich útokov. Mayu ho ťažko odráža. Strata krvi ju začína oslabovať a Kagura nie je ľahký protivník. Prekoná tých pár metrov, ktoré ju od nej delili. Chce po nej seknúť, Kagura však náhle mizne. Mayu pocíti akési bodnutie. Chytí sa za krk. Otrávená šípka, vytiahne si ju z krku. Klesá na zem, Inuyasha sa k nej rozbieha. Predbehne ho veterná čarodejnica, zmizne spolu s Mayu v závane vetra. Akurát vtedy tam pribiehajú ostatný, ktorých zobudil bojový ryk.

 „Inuyasha, čo sa tu stalo?“ pýta sa ho vystrašená Kagome.

„To ten bastard Naraku! Poslal Kaguru, odniesla Mayu. Nestihol som tomu zabrániť.“ klopí zrak Inuyasha. Kagome k nemu príde, položí mu ruku na rameno a usmeje sa povzbudzujúcim úsmevom.

„Neboj nájdeme ju. A za chvíľu by sa tu mali ukázať tie posily, o ktorých hovorila.“ Inuyashovi sa zlepší nálada, zdvihne zrak od veľmi zaujímavého kameňa porasteného machom. Objíme Kagome a povie:

„Ďakujem.“ Tá celá červená nevie od rozpakov čo povedať.

 „Ehmm....“ odkašle si Miroku. Odskočia od seba ako keby ich uštipol had, „mali by sme vyraziť.“

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Zatím nebyl vložen žádný komentář