Jdi na obsah Jdi na menu
 


Krvavé spomienky

1. 11. 2007

Krvavé spomienky

 

Sesshomaru sa nemohol na nič sústrediť. Do mysle sa mu stále vkrádali zelené oči a nechceli mu dať pokoj ani v noci. Vtedy, keď ticho vyslovil jej meno vedel ,že to už nemôže poprieť. Omotala si ho okolo prstu, no stále sa pokúšal to nevnímať. Akosi sa mu to nedarilo dôkazom toho bol úsmev na tvári Rin, hovoril „úplne ti to schvaľujem“. Musel byť na chvíľu sám. A to úplne ,bez Jakena, bez Rin a konečne bez tých zelených očí. To sa však nedalo, nechcel nechať Rin samotnú a vystaviť ju nebezpečenstvu.

Po stopách démonov išiel už viac ako štyri dni, no pach sa rýchlo strácal, musel sa poponáhľať. Vysadil Rin na jaštera, Jaken sa stihol ešte chytiť Sesshomarovej kožušiny než sa lord rozbehol. Po pol hodine zachytil známy pach a o chvíľu aj auru svojho nenávideného bratčeka Inuyashu. Spomalil, nemusel sa hneď prezradiť.

 „Sesshomaru-sama, čo sa stalo?“ spýtala sa Rin, keď nečakane zastavil. Sesshomaru jej otázku ignoroval, spoza rohu sa vynorila štvorica ľudí.

 „Čo tu robíš Inuyasha?!“ zasyčal ich smerom. Postavy sa zastavili ,na svetlo vyšiel strieborno vlasý polodémon v červenom kimone.

„To by som sa chcel spýtať aj ja teba.“ povedal Inuyasha. Keďže sa Sesshomaru nemal k odpovedi a len naňho zle zazeral, musel prehovoriť Inuyasha.

„Ideme na tamten hrad....“ kývol smerom kde sa hrad nachádzal, „mal by tam byť Naraku. Hádam, že aj ty ideš po jeho stope.“ Sesshomaru sa konečne rozhodol prehovoriť,

„áno ,idem po jeho stope. No jedno ti radím bratríček. Nepleť sa mi do cesty!“ zavrčal. Už sa otáčal, keď prehovorila Kagome:

„Uniesli Mayu. Kagura ju uniesla.“ Sesshomaru sa zastavil, pootočil hlavou.

„Čo ja s ňou mám?“

„No ja som myslela, že keď si ju už raz zachránil...“

„Myslela si zle, nabudúce sa nestaraj do vecí, ktorým nerozumieš!“ Sesshomaru sa začínal vážne štvať, to dievčisko mu hádzalo na oči to načo chcel navždy zabudnúť.

„Nemusel si na ňu hučať ,len niečo povedala.“ obhajoval ju Inuyasha. Sesshomaru sa otočil a odišiel. Dúfam len, že si mala pravdu Mayu, modlí sa v duchu Kagome. Deň predtým ako Mayu uniesla Kagura sa s ňou Kagome rozprávala:  „Sesshomaru nie je taký ako sa na prvý pohľad zdá.“ povie jej Mayu. „Myslíš? Mne sa zdá chladný a dosť nepriateľský.“ vymenúva jeho vlastnosti Kagome . „Mám skôr pocit, že nechce ukázať svoje pocity, akoby sa bál aby kvôli nim nebol zraniteľný. Možno mu niekto predtým ublížil.“ Mayu sa zadíva na hviezdy a usmeje sa.....

Už som pochopila čo ťa trápi Mayu, v jednom mal Inuyasha pravdu, musíš si to vyriešiť ty. Ty a Sesshomaru, v tomto vám nikto nepomôže. Pozrela na miesto ,kde ešte pred chvíľou stál obávaný lord Sesshomaru.

„Poď Kagome!“ zakričal na ňu Inuyasha. Kagome sa zvrtla, pobehla aby dohnala priateľov.

 

Mayu sa prebrala na najodpornejšom mieste na akom kedy bola. Zatuchnutá kobka zapáchala hnilobou a najmenej sto rokov nevetraným vzduchom. Slizké steny boli porastené jemne svetielkujúcou plesňou. Chcela sa pohnúť, ruky mala pripútané a zavesené vysoko nad zemou. Zápästia ju nepríjemne štípali ,ako boli odraté od drsného kovu. Takže v tej šípke nebol jed ako som si myslela, uškrnie sa. Zmysli sa jej zostria natoľko aby vycítila, že v kobke nie je sama.

„Tak už si ma zaregistrovala, pekné od teba.“ prehovorí k nej hodvábny hlas.

„Kto si?“ vysloví do temnoty.

„Ale no tak, nerob sa ,že ma nepoznáš. Poľuješ na mňa a ani poriadne nevieš kto som. Tc, tc, tc!“ Mayu nevidela ale cítila, že neznámi pokrútil hlavou.

„Nevidím ťa tak ako môžem vedieť kto si?“ povie neznámemu. Niekde vedľa nej sa rozsvieti svetlo. Postava sa priblíži k nej, Mayu pootočí hlavou. Vo svetle sa jagajú krvavočervené oči v tvári s pokožkou bielou ako sneh. Vlasy tmavšie než polnoc sa k tej bledosti ani nehodia ,ešte viac ju zvýrazňujú.

„Ešte stále nevieš kto som?“ spýtal sa teraz už naisto démon Mayu.

„Tak ja ti to poviem. Som ten koho hľadáš, som Naraku.“ Mayu vyvalí oči, tento nádherný muž ,že je Naraku.

„Ako vidím nevychádzaš z údivu.“ pousmial sa. Mayu nahodila kamennú masku,

 „Ale no, no netvár sa tak. Nesvedčí ti to.“ Pohladil ju po tvári.

„Čo odo mňa chceš?“ jeho dotyk sa jej hnusil, bol taký slizký.

„Nalákaš sem Sessomara.“ musela sa zasmiať. Démona to trochu zarazilo.

„To si vážne myslíš, že po mňa príde? Na to ,že si vraj prešibaný ako líška ti to moc nemyslí.“ drzo sa mu vysmievala so tváre.

„Ten komu to nemyslí si ty, pretože on príde tým som si istý. No dovtedy budeš škemrať o smrť.“ prechádza jej ukazovákom po perách. Mayu to už nevydržala a pohrýzla ho. Naraku si prezrel kvapku krvi ,ktorá sa mu objavila na prste. Nebyť okovou Mayu by narazila do steny akou silou jej vrazil. Odpľula si a vzdorovito mu pozrela do očí.

„Ešte raz a nebudem ťa šetriť, je škoda tej tvojej tváričky.“ zhrozene naňho pozrela, snáď nechce, preblesklo jej hlavou.

„Neboj sa ja túžim len po jednej. Ty mi poslúžiš na ukojenie iných chúťok.“ Obišiel ju zozadu. Mayu počula ako zasvišťal bič, rany dopadali na jej chrbát čoraz častejšie. Snažila sa nevykríknuť, čo sa jej zatiaľ darilo. Po prvých dvadsiatich ranách to prestala počítať. Pramienky krvi tvorili na podlahe karmínovočervenú mláku. Všetka bolesť sa zlievala do jedinej, do tej ktorá jej zžierala srdce. Čas prestal pre ňu existovať, uvedomila si ,že zvuk biča utíchol, no bolesť neustúpila. Nemohla sa ani prepadnúť do bezvedomia. Na to bola až príliš dobre vycvičená ,aby zniesla akúkoľvek bolesť. „Vidím, že ti to nateraz stačí. No neboj sa zajtra prídem zas .“ vŕzganie dverí značilo, že konečne odišiel. Mayu začali po tvári tiecť slzy, ale nie bolesti. No z toho aká je bezmocná a nemôže sa brániť. Vysilením konečne zaspala.

 

Sesshomaru premýšľal nad tým čo mu povedala Kagome. Uniesli ju ale prečo? Dával si jednotlivé diely dokopy, no to načo prišiel sa mu vôbec nepáčilo. Naraku ho chcel nalákať do pasce a ako návnada poslúžila Mayu. Ten bastard nevie hrať čestne! Zatínal zuby ,aby mu nezačal nadávať nahlas. Nepotreboval ,aby ho počula Rin takto rozprávať. Čím dlhšie nad tým premýšľal tým viac naňho dotierala jedna a tá istá myšlienka. „Musím Mayu zachrániť, to kvôli mne je v nebezpečenstve.“ bežalo mu v hlave. Nakoniec to vzdal a nechal svoje myšlienky voľne plynúť. Tak sa dostal až k tomu bozku, nevedomky sa začervenal. Našťastie bola tma takže to nikto nemohol vidieť. Čo vlastne cítil, keď sa jej pery dotkli jeho? Už sa na to nepamätá, no jedno vie, bol to nádherný pocit. Taký ,ktorý ešte necítil ,ale bola to láska alebo len túžba tela, ktorá po chvíli vyprchá. Usmial sa, dopadol som ako môj otec , „zamiloval som sa do ľudskej ženy.“ Zašeptal.

 „Hovorili ste niečo Sesshomaru-sama ?“ prikvačil k nemu Jaken.

 „Nie.....nič.“ zaprel Sesshomaru. Jakena si už nevšímal, silný vietor a sním povedomý pach.

„Čo odo mňa chceš Kagura?“ prehovoril Sesshomaru k postave v tieni.

„Mám ti odovzdať odkaz. Ak neprídeš na hrad do dvoch dní, Naraku zabije tú tvoju čubku.“ Psí démon sa na ňu otočí,

„hádam nežiarliš?“ opýtal sa jej posmešne.

„Žiarliť? A na čo? To ty si klesol tak, že sa zapodievaš s ľudskou ženou.!“ Kagura bola rozzúrená. Nestihla sa vyhnúť ruke, ktorou jej Sesshomaru strelil.

„Nebuď príliš drzá!“ precedil cez zuby . Kagura sa chytila za červenajúce líce. Mávla vejárom a bola preč.

„Tak dva dni. Hmmm!“ niesli sa vzduchom jeho slová.

 

Mayu sa znovu prebrala do temnoty a znovu cítila , že nie je sama.

„Sľúbil som ti predsa, že prídem znovu.“ počula jeho hlas. Ktorý od včerajšieho dňa nenávidela . „Vieš, že sme sa stretli už kedysi predtým?“ nadhodil Naraku.

„Čože?“ bola jeho slovami prekvapená.

„Skús si spomenúť.“ Z tmy sa vynorila ruka, dotkla sa jej čela. Mayu sa začali vybavovať spomienky, na ktoré sa pokúšala zabudnúť.

Dedina horela oranžovými jazykmi plameňov. Ľudia pobiehali všade okolo, démoni nemali s nikým zľutovanie. Hľadala otca, mamu, kohokoľvek. V chaose aký zavládol si ju nikto nevšímal. Zastavila , pred ňou bol obrovský démon s červenými očami. Rozbehol sa po nej, chýbali dva kroky, keď ho niečo rozpolilo na dvoch malých. Mayu vzhliadla, nad ňou stál modro vlasý démon, po jeho boku šedý drak. Usmieval sa. Mayu k nemu vztiahla ruky, zdvihol ju. Snažil sa čo najrýchlejšie dostať z dediny,keď narazil na pôvodcu toho všetkého. „Ty bastard!!!“ zakričal démon, ktorý držal Mayu. Otočila hlavu, stál tam muž so snehovo bielou pokožkou, vlasmi tmavšími než najtemnejšia noc a s krvavočervenými očami.

„Nie, prestaň!!“ kričala, snažila sa tie obrazy dostať z hlavy. Naraku sa spokojne usmieval. Dosiahol to čo chcel a to aby ho Mayu nenávidela každou bunkou v svojom tele. Aby jej nenávisť potlačila lásku ku Sesshomraovi, ktorá ju robila takou silnou.

„Ty parchant!“ zvreskla na neho.

„Pozrimeže, mačička vystrčila drápky.“ usmieval sa na ňu. Mayu bola hnevom bez seba. Zmietala sa v okovoch a častovala Naraka takými nadávkami, o ktorých ani on nepočul. Prišiel však kvôli niečomu inému. Znovu ju obišiel a Mayu si musela znovu vytrpieť bičovanie ,tento krát omnoho dlhšie než predtým.

Inuyasha s ostatnými sa utáborili necelých päť kilometrov od hradu. Nálada od únosu Mayu dosahovala bodu mrazu. Boli to už dva dni a priatelia sa obávali ,aby ju našli ešte živú. Zrazu sa Inuyasha vymrštil na nohy.

„Čo sa deje , Inuyasha?“ pýtal sa ho Miroku. „Čo ten tu zas chce?“ hovorí si nahlas Inuyasha. Zo stromov sa vynorí Sesshomaru. Všetci naňho prekvapene pozerajú.

„Prečo si tu?“ Inuyasha začal vyťahovať Tessaigu. Kagome položila svoju ruku na jeho a prinútila ho schovať meč.

 „Kagome?“ nechápal Inuyasha.

„Myslím, že Sesshomaru neprišiel bojovať?“ neveriacky na ňu pozrel.

„Prečo si teda prišiel?“ spýtala sa ho zdvorilejšie ako Inuyasha.

„Naraku uniesol Mayu pretože ma chce nalákať don pasce. Kvôli mne je v zajatí.“ Hovoril ticho ,akoby sa bál toho čo hovorí.

„Prišiel som.....“nemohol to zo seba dostať, „prišiel som ťa požiadať o pomoc Inuyasha.“ Liezlo to z neho ako z chlpatej deky, pomyslela si Kagome. Inuyasha úžasom otvoril ústa, nedokázal uveriť, že jeho vždy dokonalý brat ho žiada o pomoc. Kagome mu zaťukala na rameno aby sa prebral. Zavrel ústa, pozrel na svojho brata vážnym pohľadom a prikývol. Koniec koncov bola to aj jeho vina, že sa podarilo Kagure Mayu uniesť. Ale Sesshomaru ho prekvapoval čím ďalej tým viac. Najprv zachránil ľudskú ženu a teraz kvôli nej obetoval aj svoju hrdosť aby ho požiadal o pomoc. V Inuyashovi sa rozlieval príjemný pocit, že má konečne nad svojím bratom navrch. Tento pocit sa však rýchlo stratil, keď ho Kagome spražila naštvaným pohľadom. Zvesil uši a poslušne si k nej sadol.

„Nesadneš si k ohňu Sesshomaru? Je tu teplejšie.“ Navrhla mu Kagome. Sesshomaru sa na ňu otrávene pozrel , no prisadol si k ohňu. Nikto neprehovoril, o chvíľu zostali hore len Inuyasha a Sesshomaru. Bratia na seba pozerali nevraživým pohľadom. Prvý prehovoril Inuyasha ,

„nevedel som ,že máš rád ľudí.“

„Nemám ich rád, nenávidím ich.“

„Tak prečo ju chceš zachrániť?“

 „Myslím, že to je moja osobná vec.“ Odbil ho Sesshomaru.

„Snáď to môžem vedieť, keď kvôli tomu mám nasadzovať život.“ vytkol mu Inuyasha. Sesshomaru sa naňho pozrel a neodpovedal. Inuyasha to nechal tak.

 

Zobudil ju čudný pocit v žalúdku. Pocit ,že sa niečo stane. Otvorila oči ,ale aj tak nič nevidela ,všade bola tma. Pokus o pohyb vyvolal obrovskú bolesť v miestach ,kde bola zbičovaná. Už nemala silu ani odpovedať Narakovi na jeho urážky. Pri zdravom rozume ju držal sľub, ktorý dala. Sľúbila Rin, že za ňou príde a ona sľuby plní. Pocit, ktorý ju utvrdzoval v tom, že sa niečo stane jej dával štipku nádeje na záchranu. Snažila sa zostať v bdelom stave čo najdlhšie.

 Driemala, keď sa ozval odkiaľsi rachot. Myslela si ,že je to výplod jej fantázie. Výbuch niekde blízko ju presvedčil o opaku. Niekto rozrazil dvere. Do kobky vniklo svetlo a Mayu na chvíľu oslepilo. Pred ňou sa rysovala postava. Začínala si zvykať na svetlo, pomaly rozoznávala strieborné vlasy, za chvíľu pred sebou videla svojho záchrancu.


Obrazek

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Zatím nebyl vložen žádný komentář