Jdi na obsah Jdi na menu
 


Osud-1 časť

26. 8. 2007

Osud

„Rin , kam ideš?“ pýta sa Sesshomaru malého dievčatka. „Neďaleko som videla lúku s kvetmi, idem vám nejaké natrhať Sesshomaru-sama.“ hovorí zatiaľ čo uteká smerom, ktorým ukazovala. „Jaken, choď s ňou!“ zavelí démon a Jaken nestihne ani zaprotestovať a jeho pán je preč. „Hlúpa Rin.“ mrmle si cestou Jaken. Pri tom horekovaní si nevšimol démona čo ho z dialky pozoruje. „Áááá!!!“ „Čo je ,čo sa deje Rin?!“ kričí vystrašený Jaken . „Tie sú krásne, nemyslíte Jaken-sama?“ a ukazuje mu nejaké modré kvety. „Vieš ako si ma vystrašila, keby sa ti niečo stalo Sesshomaru-sama ma zabije!“ „Gomene Jaken-sama.“ šeptá dievčatko a robí naňho psie oči. Toto vždy zaberá, pomyslí si.

Z poza kopca vychádza postava. Je to mladé dievča, dlhé červené vlasy má spletené do copu. Na sebe má kraťasi a krátke tričko, ruky aj nohy má chránené brnením zo zvláštneho kovu. Okolo pasu červenú šatku a na chrbte dve katany. Vzhľadom pripomína vojaka no zelené oči , ktoré sa jagajú v slnečnom svetle v sebe majú až príliš milosrdenstva, nie je niečo úplne iné.

Zastaví sa a prekvapene pozerá ako sa dievčatko háda s malým démonom. A vôbec sa ho nebojí, no niečo jej tu nesedí , niečo  z čoho jej behá mráz po chrbte . „Rin , prestaň nebudem sa o tom s tebou dohadovať!“ „Ale Jaken-sama!“ hádajú sa keď v tom sa na nich vyrúti obrovský démon. Jaken sa nestihol spamätať a bol odmrštený do najbližšieho stromu. Keď si bol démon istý, že mu už nič nebráni chcel sa vrhnúť na Rin. Doslova v poslednej chvíli pribehla tá žena a zastúpila mu cestu. „Uhni mi z cesty, najprv chcem tú malú!!! “ručal démon. Žena len vytiahla katany a nič nehovorila. „Počuješ, uhni ženská!!!“ a vystrelil z chvosta ostne. Vyhla sa im ľahkosťou vánku. Stále vôbec neprehovorila. Chcela sa po ňom rozbehnúť, ale všimla si , že démon mieri na Rin. Zmenila smer ale príliš neskoro ,jeden z ostňov Rin zasiahol keď ju strhávala na zem. Pritom sa jej dva zabodli do chrbta. Nevykríkla len v nej ešte viac narástla zlosť, „zostaň ležať!“ prikázala Rin. Tá len prikývla stále v šoku z toho všetkého. Culiaci sa démon vyrazil . Ani sa netočila od Rin, démon sa blížil, žena švihla katanami a rozčtvrtila démona ako nič. „Nemal si ma naštvať.“ Prehodila keď zasúvala katany. Čupla si k Rin a prezerala si jej zranenie. Našťastie ju len škrabol, pomyslela si a mazala jej škrabanec nejakou modrou masťou. „môžem sa ťa niečo spýtať, čo si tu robila s tým démonom a kde bývaš v okolí nie je žiadna dedina.“ Rin sa na ňu najprv nechápavo pozrela ale potom sa usmiala. „To je Jaken-sama.“ „Jaken-sama, to je tá blcha čo sa rozprskla o strom, to si tu len s ním?“ „Nie stará sa o mňa  Sesshomaru-sama.“ odpovie. „Pani...“ „Som Mayu.“ „Ja som Rin.“ usmieva sa dievčatko. No po chvíli sa jej vráti ustrašený výraz, „Mayu-chan, nie si zranená, vtedy keď si ma strhla...“ nedopovie. To už sa tam hrnie  Sesshomaru, ktorý zacítil démona a vrhá na Mayu výboj z Tokijinu. Mayu vytiahne katany a snaží sa výboj zastaviť ale je príliš silný, vypne všetky sily a odrazí ho na vedľajší strom. „Mate Sesshomaru-sama!“ kričí Rin, no on skoro nepočuje ako je naštvaný. Rinčanie kovu, skrížené zbrane. Mayu rýchlo premýšľa ako z toho von. Už nemusí, zasiahne totiž Rin. Chytí Sesshomarové kimono a ťahá ho a kričí: „prestaňte Sesshomaru-sama!!!“ ten si ju konečne všimne a prestane bojovať. „Mayu-chan ma zachránila.“ Povie dievčatko aby sa na ňu Sesshomaru už nevrhol. „Takže ty si Sesshomaru?“ „Kto sa pýta?“ odpovie na otázku otázkou. Je to len človek, premeriava si ju Sesshomaru. A pritom odrazila výboj z Tokijinu, ale kňažka to nieje.

To je ale mrzút ,ako s ním môže Rin vydržať? „Tss, obyčajný psí démon.“ „Ako sa opovažuješ takto rozprávať so Sesshomarom-sama?!“ škrieka Jaken , ktorý sa zatiaľ prebral. „Sklapni Jaken, buď rád , že ťa nepotrestám za to , že si nedával pozor na Rin.“ Hovorí s úplným kľudom a pritom sa stále pozerá na Mayu. „No nič,....“hovorí  Mayu a podáva Rin nejakú krabičku, „tu máš , je to hojivá masť na menšie rany.“ vysvetľuje. „Ten škrabanec si zajtra ešte natri aby si nedostala infekciu.“ „Arigato.“ ďakuje rozžiarená Rin. „dúfam, že sa ešte uvidíme , maj sa Rin, Sesshomaru.“ Pokynie mu na pozdrav a otočí sa k odchodu. Vtedy si Sesshomaru všimne dvoch malých rán po ostňoch na chrbte.

Nie je najhorší ale tá povaha , horšiu má už len krtko čo narazí na kameň. Ale aký je krásny, dlhé strieborné vlasy, orieškové takmer žlté oči. Fialový mesiac na čele. Škoda len tej ruky čo mu chýba. Premýšľa zatiaľ čo sa od nich vzďaľuje.

Neskôr večer: „Sesshomaru-sama cítim sa nejako čudne.“ „Čuš Rin a poď!“ okríkne ju Jaken. Rin prejde ešte päť krokov a zrúti sa na zem. Sesshomaru k nej pribehne a kontroluje tep. Dýcha ale celá horí. V tom si na niečo spomenie a pozrie na škrabanec. Okolie je celé červené a začína hnisať. Jed, domyslí si. Tu v okolí nie sú žiadne dediny takže ani liečitelia. Ale.... „Jaken zostaň tu a dávaj pozor na Rin.“ Prikáže mu Sesshomaru a rozbieha sa preč. Jaken len prikývne a smutne pozrie na Rin. Musíš vydržať, prihovára sa jej v duchu.

Ďalej odtiaľ ma Mayu  rovnaké problémy. Sakra čo to so mnou je .Masaka. Vytiahne dva ostne. No jasné, že ma to nenapadlo. Sú otrávené. Musím nájsť protijed. Len či ti stihnem. No je tu niečo, tiesnivý pocit , že na niečo zabudla. Rin! Ten škrabanec. Za ten čas na tom musí byť horšie než ja. Musím rýchlo nájsť ten protijed. Začuje šuchiot a otočí sa, „Sesshomaru!“ vykríkne prekvapením. „Ale čo tu robíš, nepredpokladám, že si ma chcel vidieť.“ Sesshomaru to prejde mlčaním ,  „takže Rin je tiež otrávená.“ skonštatuje. „Máš protijed?“ „Nie, ešte nie.“oprie sa o strom lebo jed už ju dosť oslabil. Sesshomaru ju shmatol za ruku a niekam ju ťahá. „Sesshomaru kam ma to vedieš ?“ nestíha jej odpovedať lebo práve stratila vedomie. „Ksakru!“ uľvý si nahlas a chyti ju pod pás. Mayu sa preberá vysoko nad zemou, „Ččo to robíš, daj ma na zem!!“ kričí a začne sa vrtieť. „Prestaň lebo ťa pustím!“ okríkne ju. Už trochu ukľudnená sa ho pýta: „tak kam ma to vlečieš?“ „Nesiem ťa k Rin, potrebuje protijed.“ zamračí sa pritom. Musí ju mať rád inak by sa o ňu tak nestaral. „Popíš mi príznaky.“ „Okolie rany začína hnisať a má vysokú horúčku.“ „Takže je na tom horšie ako ja, no dobre choď na zem a hneď!“ Sesshomaru sa trochu pozastaví nad tým ako sa mu obyčajný človek opovážil rozkazovať ale nakoniec zletí na zem. „Z vrchu nenájdem potrebné veci.“ vysvetlí mu. Odtrhni tamto.“ Ukazuje na nejakú vetvičku a sama sa pre niečo zohýňa. Pri tom pohybe sa jej zatočí hlava a musí sa o niečo oprieť .Zhodou náhod to o čo sa oprela bol Sesshomaru. Ten na ňu len prekvapene vytreštil oči. „Sunimase.“ A odskočí od neho. To ale nemala robiť. Hlava sa jej zatočí ešte viac a omdlie. Sesshomaru ju zachytí v páde. S rozbitou hlavou mu bude nanič. Aj tak je to čudné. Ešte žiadny človek sa mu nevyrovnal. A toto dievča odrazilo výboj Tokijinu. „Hej , preber sa , počuješ?“ Pomali otvorila oči a zbadala , že Sesshomaru je nebezpečne blízko jej tváre. Začala sa červenať. „Mohol by su ma už pustiť?!“ ticho zavrčala. Sesshomaru sa zbadal a pustil ju. Zváštne až teraz som si všimol aké má zelené oči. „A posledná, môžeme ísť, myslím, že mám všetko.“ Usmeje sa naňho. On jej venuje jeden zo svojich chladných pohľadov a už ju chytá za pás aby ju mohol zaniesť k Rin.

Kde len môže byť, už je to dosť dlho .Mrmle si pod nos Jaken. „Sesshomaru-sama.“ zašeptá zo spánku Rin. Rin to už dlho nevydrží. „Á Sesshomaru-sama, konečne ste tu, Rin je na tom strašne zle!“ Sesshomaru ho prejde bez povšimnutia a prechádza rovno k Rin. „A čo tu chce táto?!“ spýta sa nevrlo Jaken. Mayu ho ignoruje a namiesto odpovedi si pýta nejaký kotlík. „Rin jeden malý má, Jaken dones ho.“ Jaken priniesol malý medený kotlík . Sesshomaru prines doňho vodu, prosím.“ A hľadá drevo na oheň. Sesshomaru zmierený s tým , že jej sa odporovať nedá ide hľadať vodu. „Jaken zapál oheň a potom otrhaj tieto bobule.“ Jaken sem, Jaken tam, čo som jej sluha. Mračí sa malý démon. No som jej sluha ale nie jej , prizná si.

Teraz mi ide o čas, musím ho rýchlo spraviť. Kde je Sesshomaru s tou vodou? „Konečne aj slimák je rýchlejší než ty!“ povie podráždene Mayu. „Nabudúce si choď  pre vodu ty?“ odpovie jej. „Žiadne nabudúce nebude keď si nešvihneš!“ cíti ako jej jed prúdi v celom tele, to nie je dobré , povie si. Všetko je už nahádzané v kotlíku už treba len čakať. „Odkedy sa staráš o Rin?“ spýta  sa Mayu keď premiešava tekutinu. „Budú to asi dva roky.“ Odvetí nezaujato čím chce dať najavo nech mu dá pokoj. „To by som do teba nepovedala, vypadáš, že ľudí moc v láske nemáš.“ „Nenávidím ich.“ Upresní. „Tak prečo máš Rin?“ zrejme som zaťala do živého. Sesshomaru sklopí zrak a premýšľa nad tými slovami. Ako to vyjadriť , že ho dojalo ako sa ho pokúšala kŕmiť. Prvý krát v živote pocítil niečo k ľudskej bytosti a to ľútosť k malému dievčatku. Zo zamyslenia ho prebrali Mayuine slová, práve dávala Rin vypiť protijed. Je zvláštna , je to človek a predsa z nej cítim aj démona. „Teraz  už treba len počkať či to zaberie.“ Pozrie sa do jeho spýtavého pohľadu. „ Ten jed nepoznám, neviem či to zaberie.“ A sadá si k nemu. Ešte chvíľuhľadi do ohňa no potom zaspáva vysilená jedom na Sesshomarovom ramene. On na ňu prekvapene pozerá čo robí ale nakoniec ju necháva tak. Veď aj tak už ju nikdy neuvidí.Keď sa Mayu ráno zobudila aby skontrolovala Rin, všimla si, že tam už nikto nieje. Pche , mohli poďakovať. Všimne si kytičky kvetov pri mieste kde spala, aspoň niekto vie čo je vďačnosť. No nič mala by som ísť , Segoy bude na mňa naštvaný čo mi to tak trvalo. Keby tu bol Haku.   

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

SEGOI

(SoroiOkami, 7. 10. 2007 12:36)

Segoi Segoi....uzastny pribeh...motto...dalsiu cast