Jdi na obsah Jdi na menu
 


Splatený dlh

21. 10. 2007

Splatený dlh

 

„Poznáme len jeho meno, Naraku.“ Mayu prebehne po chrbte mráz, to meno už niekde počula, ale kde to si už nespomína. Na druhý deň ráno bola nachystaná a išla ku Hakuovi. Cestou stretla Ziu , popriala jej veľa šťastia, lebo aj ona šla hľadať obávaného démona.

„Tak Haku, mi máme severozápadné územie, je tam dosť démonov. Asi tam bude rušno.“ Usmeje sa na mladého draka.

„Dávaj si pozor.“ Mayu sa otočí a zbadá Segoya. 

„Neboj, je so mnou Haku.“ Upokojuje ho.

„Nezabúdaj, že ani Haku nie je všemohúci.“

„Viem, už sa o mňa neboj.“  vysadne Hakuovi na chrbát. Ešte mu zamáva a už letia preč. Segoy hľadí na vzďaľujúceho sa draka s Mayu a dúfa, že nebude taká hlúpa , aby keď nájde Naraka išla po ňom sama.

„Mayu ,asi za hodinku tam budeme.“ oznamuje Haku.

„Dobre.“ odpovie dievča. Naraku, niečo mi to hovorí ale čo? Začnú sa jej vybavovať spomienky na horiacu dedinu, démonov, krik ľudí. Radšej zaženie myšlienky na minulosť a prezerá si krajinu.

 

Rin od včera nič nejedla a už začína byt poriadne hladná. Škvŕkanie v jej bruchu

prinúti Sesshomara prehovoriť, čo už pár dní nespravil,

„Rin, choď si nájsť niečo na jedenie.“

„Dobre Sesshomaru-sama.“ S veselým spevom odcupotá preč. Čo mu asi je, premýšľa Jaken hľadiac na Sesshomara.

„Jaken....“

„Áno, Sesshomaru-sama.“ ozýva sa nadšene malý démon, že si ho pán konečne všimol.

„Choď s ňou.“
„Áno.“ Pritaká úplne znechutene. Po pol hodine Rin našla nejaké hríby.

„To bude dobrota.“ hovorí, keď ich dáva uvariť. Za chvíľu v okolí rozvoniava hríbová polievka. Medzitým sa Sesshomaru vrátil z jednej zo svojich potuliek.

 

Mayiin žalúdok by sa už mohol prihlásiť na olympiádu v gymnastike

ako sa skrúcal od hladu. Takmer spadla z Hakua, keď sa začala načahovať za vôňoum, ktorú k nej privial vietor.

„Haku mohli by sme zletieť dole, tamto sú zrejme nejaký ľudia a ja som už poriadne hladná.“ Prosí draka.

 „Tak dobre.“

Vypočuje ju  Haku a začne klesať dolu.

 

Sesshomaru zacíti akýsi čudný ,ale aj známy pach. Len si nevie spomenúť ,kde ho už cítil.

„Haku, radšej zostaň kúsok ďalej, aby si ich nevystrašil. Potom keď tak po teba

prídem.“ hovorí mu dievča a vydáva sa k svetlu.

Sesshomaru sa postaví do bojovej pozície a začne vyťahovať Tokijin. Keď spozná ten pach už takmer vrhá výboj. Zastaví ho práve, keď Mayu vstúpi do svetla. Všetci traja na ňu stočia zrak Mayu si všimne , že každý na ňu hľadí inak. Rin šťastne , Jaken otrávene a nenávistne a Sesshomaru na veľké prekvapenie vystrašeno. Pozerá na mňa ako na strašiaka, ale po tom lete asi tak aj vypadám ,pomyslí si.

„Preskočilo ti?! Takto sa zakrádať v noci! Mohol som ťa kľudne zabiť!“ rozhorčuje sa psí démon. 

„Prečo si to teda nespravil? Veď som len úbohý človek!“ pýta sa ho podráždene Mayu. Sesshomaru otvorí ústa, že chce niečo povedať, ale radšej ich len zase zavrie a nenávistne na ňu zagáni.

„Mayu-chan!“ vykríkne Rin a vrhne sa k nej. Mayu sa k nej skloní a objíme ju.

„Rin , ako sa máš?“ pýta sa.

„Dobre, ten škrabanec sa už zahojil.“ Vyťahuje zo šatočiek krabičku s hojivou masťou.

„Už ju nepotrebujem.“

„Len si ju nechaj, možno sa ti ešte zíde.“ žmurkne na ňu.

„Mohla by som tu na noc zostať?“ spýta sa otočená ešte stále k Rin. Dievčatko sa pozrie na Sesshomara s prosebným pohľadom a ten nakoniec povie áno k veľkej nechuti Jakena. „Mmmm, čo to tu tak krásne vonia? Rin to si varila ty? Ako inak, tá malá blcha určite variť nevie a ani Sesshomara neodhadujem na veľkého kuchára.“ To ako sa na ňu Rin pozrela ju trochu šokovalo a to čo povedala potom ešte viac.

„Sesshomaru-sama za to nemôže, nie je zvyknutý variť pre človeka!“ mračí na ňu Rin a zviera detské pästičky. Mayu na ňu prekvapene pozerá, no nenechá sa rozhodiť.

„Jedno si uvedom Rin....“ preruší ju v kriku, „ja ho neobviňujem.“ usmeje sa na ňu.

„Na to, že nenávidí ľudí sa o teba stará prekvapivo dobre.“ Rin zavrie pusu a ďalej nič nehovorí. Sesshomaru sa na celú vec pozerá s odstupom , akoby sa ho to netýkalo.

 

Neskoro v noci, keď si Mayu myslí, že všetci spia odchádza niekam do lesa. Sesshomaru otvorí oči a sleduje kam ide. Zdá sa mu čudné, že sa tu len tak objavila a nechce si priznať, že je aj celkom rád. Musím ísť za ňou a zistiť čo tu chce.

„Haku.“ povie takmer šeptom dračia jazdkyňa. Otočí sa na ňu pár zelených očí svietiacich v tme.

„Do tábora ťa priviesť ešte nemôžem....“ nedopovie. Odniekiaľ sa na ňu vyrúti démon a snaží sa jej chňapnúť po krku. Mayu v poslednej chvíli uhýba a necháva Hakua nech sa po ňom vrhne. Haku mu pristúpi krk a snaží sa mu zubami odtrhnúť hlavu ale pritom ako sa démon zmieta to ide len ťažko. Mayu sa na to pozerá, keď sa prudko otočí ,aby zbadala, že démon nebol sám. Prišli ďalší a je ich nespočetné množstvo.

„Sakra!“ Zasyčí ,začne spietať ochranné kúzlo, ktoré pošle niekoľko démonov rovno na druhý svet. Je ich príliš veľa, to nezvládneme, prebieha jej mysľou.

„Haku, zmizni odtiaľto!“ skrikne na draka.

„Vážne si myslíš, že ťa tu nechám?!“ odpovie drak.

„Už aj odtiaľto odleť. Tvoj život je cennejší ako môj! Tak vypadni už odtiaľto!“ to už po ňom ziape v záplave démonov.

„Ani sa odtiaľto nehnem a prežijeme , tým si buď istá!“ uisťuje ju. Mayu sa začne strácať v hŕbe príšer, ako živých tak aj mŕtvych. Je ich príliš veľa a nestíha sa vyhýbať všetkým útokom. Zrazu pocíti ostrú bolesť v boku. Jeden démon ju sekol, roztrhol jej šatku a spravil dlhú ranu, ktorá okamžite začala krvácať. Haku sa k nej predral a snažil sa ju chrániť, no dosť neúspešne keďže démoni útočili zo všetkých strán. Mayu sa z posledných síl bráni ako mečom tak aj kúzlami.

Ostré modré svetlo sa blíži k démonom a ničí ich svojím mrazivým dotykom. Mayu sa pozrie odkiaľ vychádza. Zbadá Sesshomara so svojím Tokijinom ako ničí jedného démona za druhým. Postaví sa na nohy posilnená nádejou , že prežije a začína okolo seba rozosievať smrť. Sesshomaru si všimne, že je na boku zranená. A tiež si všimne tetovania dvoch drakov. Tetovania , ktoré nosia iba dračí strážcovia. Snaží sa tým teraz nezaoberať a sústrediť sa na boj ,ale moc mu to nejde. Jeden démon sa k nemu dostane príliš blízko a stihne ho poškrabať pred tým ako ho Sesshomaru zabije.

Ešte pol hodinu trvá boj kým posledný démoni padajú k zemi. Mayu si sadne na zem príliš vyčerpaná na čokoľvek. Sesshomaru rozzúrený tým čo zistil ,chce ísť k nej ,ale cestu mu zastúpi bieli drak.

„Uhni mi z cesty!“ vrčí naňho Sesshomaru. Drak chce po ňom skočiť ,no zastaví ho Mayin hlas,

„nechaj ho Haku.“ Sesshomaru podíde k nej ,spozoruje ako ťažko sa jej dýcha.

„Takže čo si?!“ vyhŕkne na ňu.

 „Ako môžeš vidieť tak človek a to dosť unavený.“ Povie pokojne.

„Na to som sa nepýtal!“ vyštekne.

 Mayu sa len usmeje a povie: „Zrejme ti to poviem až nabudúce.“

„Čože?“ už len pozoruje ako omdlieva. Haku k nej priskočí a snaží sa ju vzkriesiť , no darmo, stratila veľa krvi.

„Uhni, potrebuje ošetriť!“ odstrčí ho démon. To by chcelo nejakého liečiteľa a jediný čo tu je momentálne umiera, premýšľa Sesshomaru popri obväzovaní rany kusom jeho vlastného kimona. Aspoň niečo aby nevykrvácala. Vezme ju pod pás a s Hakuovou pomocou sa ju snaží dovliecť do tábora

„Sesshomaru-sama ,stalo sa niečo!?“ pretiera si oči čerstvo zobudená Rin.

„Čo je Mayu-chan a kto je ten drak?“ rýchlo sa postaví a pribehne ku zranenej.

„Rin prines mi nejaké obväzy a vodu.“ povie len Sesshomaru. Dievčatko prinesie nejakú látku, z ktorej sa dajú spraviť obväzy a beží nabrať do kotlíka vodu. Cestou sa čuduje náhlej zmene Sesshomarovho chovania. Akoto, že sa teraz Sesshomaru o ňu toľko bojí. Veď ju neznášal.

Nenechám ju umrieť dokiaľ mi to nevysvetlí, pozoruje blednúce dievča.

„A kto si ty?“ pýta sa Rin draka. Haku na ňu pozrie svojimi zelenými očami a odpovie:

„Som Haku, drak liečenia.“

 „Tak prečo jej nepomôžeš?“ položí mu prostú otázku.

„Moje schopnosti aj schopnosti Mayu sú obmedzené, nemôžeme liečiť seba navzájom.“ hovorí smutne. Sesshomaru po ňom blysne zlostným pohľadom a snaží sa zastaviť krvácanie z rany na boku. Pritom si nenápadne prezerá tetovanie. Haku vidí, že je na tom Mayu zle, vzlietne do vzduchu pohľadať nejaké byliny. Jaken sa za ním chvíľu díva a potom sa spýta svojho pána:

„Sesshomaru-sama prečo to pre ňu robíte?“ Psí démon po ňom hodí vražedným pohľadom, ale zamyslí sa a odpovie:

 „Niečo mi musí ešte vysvetliť a nechcem ,aby bola Rin smutná keby umrela.“ Tretí dôvod si nechal radšej pre seba. Silno stiahol obväzy ,aby rana prestala krvácať. Haku sa už vrátil a priniesol kopu všelijakých byliniek. Rin, keďže Sesshomru odmietol variť a Jaken tiež ,ich pár hodila do vody a nechala vylúhovať.

Už začínalo svitať, keď Rin zaspala. Sesshomaru ju len prikryl svojou kožušinou a viac sa o ňu nestaral. Potreboval premýšľať. Haku celú dobu pozoroval Mayu a snažil sa zachytiť akýkoľvek náznak, že sa dievča preberá.

Slnko sa prehuplo do zenitu, zostali hore len Sesshomaru a Haku. Jaken totiž zaspal okamžite ako sa oprel o strom a Rin dospávala prebdenú noc.

 

Mohli byť tak dve hodiny popoludní, keď Mayu otvorila oči. Haku sa zdvihol s radostným pohľadom a pristúpil k nej bližšie.

„Vystrašila si ma. Už to nerob, jasné?!“ vyčítal jej s iskričkami šťastia v očiach.

Sesshomaru si všimol , že sa prebrala a hneď si k nej prisadol. Mayu sa naňho pozrela s obavami v očiach, posadila sa , aj keď dosť ťažkopádne. Pozerala sa do tých orieškovo-žltých očí a bála sa čo povie. Bála sa , že ju už nikdy nebude chcieť vidieť. Zamilovala sa doňho, konečne si to priznala a preto sa bála ešte viac.

„Tak už mi povieš kto vlastne si?“ chladnejšie sú už len ľadovce na hore Fuji, pomyslí si. „Ako si si už stihol všimnúť, nosím dračie tetovanie.“

„Ale ty nie si dračí démon, si človek.“

„Nechaj ma láskavo dohovoriť!“ ohriakla sa naňho.

„Áno, som človek ,ale patrím k Dračím strážcom.“ pozrie na Hakua , on je toho dôkazom. „Myslím, že toto si chcel vedieť, nie?“ Mayu si uvedomuje , že ho zrejme už nikdy neuvidí ,ale musela mu povedať pravdu. Dračí strážcovia nie sú príliš obľúbený. Väčšina démonov sa im vyhýba. A Sesshomarov rod obzvlášť.

„Ako si sa k nim dostala?“

„Jeden z nich ma našiel ako malú, keď našu dedinu zničili. Staral sa o mňa ako sa ty staráš o Rin, aj keď on má milšiu povahu.“ zaškľabí sa naňho.

„Som tvoja dlžníčka.“ povie stroho.

„Zvládneš malú prechádzku?“ Mayu naňho vytreští oči , napadne jej či mu nepreskočilo. Siahne mu na čelo, no je studené. V tej chvíli si ani neuvedomuje, že ten prostý dotyk ju mohol stáť život, ak by ma Lord západných zemí zlú náladu.

„Nemám horúčku , potrebujem sa ťa niečo spýtať.“ pozrie na Hakua ako na to reaguje. „Dobre, myslím, že malú prechádzku zvládnem. Haku zostaň tu a dávaj pozor.“ pochopila, že Sesshomaru sa s ňou chce rozprávať o samote. Drak si len naštvane odfrkne a necháva to tak. Hneď ako sa mu dostanú zo zorného poľa sa Sesshomaru pýta:

„Prečo si tu, nemyslím si , že si ma chcela vidieť.“ Mayu sa po tej poznámke začervená čoho si Sesshomaru akoby zázrakom nevšimne. Po chvíli musia zastaviť pretože Mayu už nevládze. Som slabšia než som si myslela, zamračí sa.

„Prečo som tu? Niekoho hľadám. Je pre nás hrozbou a mi sa ho chceme zbaviť.“ odpovie s ľadovým kľudom.

 „Kto už len vás môže ohrozovať? Myslel som si, že na vás si žiadny démon netrúfne?“ pýta sa trochu zaskočene Sesshomaru.

„Ani on si zatiaľ netrúfa, ale Segoy náš vodca, má strach, že za chvíľu bude príliš silný aj pre nás.“

„Kto môže byť taký silný?“

„Naraku.“ Povie len Mayu, Sesshomaru spozoruje ako sa pod tým menom otriasla. Či strachom alebo odporom, to rozoznať nedokázal.

„Ideš po ňom?“ pýta sa s kúskami ľadu v očiach.

„Mám ho vystopovať ale....“

„Naraku je môj, jeho hlava patrí mne!“ rozhorčuje sa Sesshomaru.

„Ako ho môže taký démon ako ty poraziť, keď sa ho obávame aj my?“ hovorí mu drzo do očí. „Čo si myslíš, že čo sú tí dračí démoni, sú to len prerastené jašterice!“

„Lepšie prerastené jašterice ako prerastený čoklovia !“ Sesshomaru ju chytí pod krk a prirazí ku stromu. Mayu zaryje nehty do jeho ruky a snaží sa ju odtiahnuť.

„Vidíš , nezmôžeš nič, Naraku je môj!“

„Na jedno zabúdaš Sesshomaru. Ja som ČLOVEK! Je jasné, že nikdy nebudem silná ako ty ,či oni.“ Sesshomaru si preloží v hlave jej slová a uvoľní zovretie ,no nepustí ju. V tú chvíľu v ňom prevládnu neznáme pocity. To ako je k nej blízko, už sa naňho nedíva naštvane ale inak, chápavo a súcitne. Ten pohľad ho odpudzuje a zároveň priťahuje. Zrýchli sa mu dych, srdce začne byť divoko ako na poplach. Čo to so mnou je, pýta sa sám seba zmätene. Mayu si všimne jeho znepokojenia a prekoná tých pár centimetrov , ktoré delia ich tváre. Dotkne sa jeho pier , najprv zľahka ako motýlik, no neodolá a prisaje sa k jeho ústam. Sesshomaru je sprvu ohromený tým čo robí. Po chvíli však začne odpovedať na bozky. Už dávno ju nedrží pod krkom, objíma ju okolo pasu. Keď sa Mayu od neho odtrhne Sesshomaru má pocit hroznej straty, tiež si ale uvedomuje, že toto sa nikdy nemalo stať.

„Mayu.“

„Prepáč, nemala som to spraviť.“ povie so smutným úsmevom na tvári.

 „Stále som ti niečo dlžná,“ povie. Začne sa dotýkať miesta, kde mal Sesshomaru odseknutú ruku. Za chvíľu odtiaľ začne vychádzať jasné svetlo. Sesshomaru musel zavrieť oči. Mayu zatiaľ pokračuje, vytvára nové kosti, potom svaly a cievy a nakoniec pokožku. Keď svetlo pominie je úplne vyčerpaná a zrúti sa na zem. Sesshomaru ju zachytí ľavou rukou. Ľavou rukou, ona mu vrátila ruku!

Pomaly ju položí na zem a prezerá si svoju ruku, ktorú predtým stratil v boji s jeho nenávideným bratčekom Inuyashom.

 Mayu sa preberie a zbadá ako si Sesshomaru prezerá svoju novú končatinu. Na jej prekvapenie jej nevenoval jeden zo svojich chladných pohľadov ,ale usmial sa na ňu. Krajší úsmev som v živote nevidela, hovorí si v duchu.

„Ja som myslela, že ľudí nenávidíš?“ podpichne ho.

„Ľudí stále nenávidím, ale nájdu sa medzi nimi aj výnimky.“ Mayu sa na neho šťastne usmeje.

„Tak poď pôjdeme lebo ma ten drak nabudúce zožerie.“ Berie Mayu do náručia. Je šialene unavená, len chvíľu si pospať len chvíľu. A už spí. Sesshomaru hľadí do jej uvoľnenej tváre a začína chápať čo cítil jeho otec k ľudskej žene. No stále si nie je istý, jedna jeho polovica to popiera a druhá s tým súhlasí. Keď príde do tábora, Rin a Jaken stále spia. Len Haku sa naňho podozrivo díva.

„Len spí, je vyčerpaná.“ hovorí mu keď ju pokladá na zem. Haku si všimne ľavej ruky a pochopí prečo je Mayu tak unavená.

„Teraz bude asi deň spať, rast končatín veľmi vyčerpáva a v stave v akom bola sa čudujem, že nie je mŕtva.“ oboznamuje Sesshomara a vyčítavo sa naňho pozerá. Sesshomaru sa na ňu pozrie . Dlh je splatený, s týmito myšlienkami si k nej sadá a prezerá si jej spiacu tvár.
 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

....fakt super...

(brian_krause, 23. 7. 2008 11:51)

fakt super...len pis dalej:)))

SEGOI

(SoroiOkami, 2. 11. 2007 1:36)

Nerealistické......ale nádherné k tomuto príbehu by sa hodilo nakrútiť film, alebo aspoň ilustrácie

www.lehikineanime.blog.cz

(LeHIKa, 23. 10. 2007 18:51)

no WoW..ten príbeh ma úplne dostal:)je úžasný:)