Jdi na obsah Jdi na menu
 


Chladný sever

24. 10. 2007

Chladný sever

 

Akki spala na sedadle vznášadla, už dva dni prechádzali púšťou. Vpredu sedel Yuri a Hayate, Inuva bol vedľa Akki. Pozeral sa na jej spiacu tvár a uvažoval ako mohol niekto spraviť niečo také dievčaťu ako Akki. „Inuva, zobuď ju .“ Yuri zastavil a Inuva si až teraz všimol, že sú na okraji púšte. „Akki vstávaj...“ nežne ju budí. „ Uááh , čo sa deje?“ pýta sa rozospato. „Sme na okraji púšte, odtiaľto musíme pešo.“ vysvetľuje jej trpezlivo. Vyliezla zo vznášadla a pozrela na úpätie hôr. Tak , až tam sa budem musieť trepať, no čo ,chcela som to sama. Yuri jej podá akýsi vak , je dosť ťažký , pomyslí si ako si ho dáva na chrbát. Akki sa pozrie po ostatných, je to zvláštne ,že naozajstných priateľov som našla, až keď som sa stala vyhnancom. Verila v to, verila , že oni ju nezradia. „Tak teda hor sa do mesta.“ Povie žartovne a začne šliapať do kopca. Inuva a Yuri sa po sebe pozrú a usmejú sa, nikto nevie čo sa im preháňa v hlave. Hayate sa ešte chvíľu pozerá na obrovskú horu a potom dobehne ostatných. Je tu nádherne, hovorí si Akki. To nie je ako na púšti , čerstvý vzduch a žiadny piesok. Usmieva sa nad svojimi myšlienkami. Hayate ju pozoruje  a tiež je šťastný , je šťastný , že ju tam vtedy neokradol a nenechal, že ju zachránil z toho mesta, že je teraz s ňou. Začínalo sa stmievať tak rozložili tábor. Inuva nielenže vedel liečiť on bol aj skvelý kuchár. „Mmm ,to je úžasné , mal by si si otvoriť reštaurácia.“ chváli ho Akki. Inuva sa pod tým komplimentom začervená. Ráno s východom slnka vyrážajú, Yuri sa otočí na miesto kde táborili, niečo mu hlodá v hlave , má akýsi neurčitý pocit , že ich niekto sleduje. Keď nič nezbadá otočí sa a ide za ostatnými. Nevšimol si ,že ho pozoruje pár žltých očí. Napoludnie už začínali chodiť v nízkom snehu a do večera sa ním brodili. Poriadne sa ochladilo tak si obliekli kabáty. Už viem prečo bol ten batoh taký ťažký, mrmle Akki keď si oblieka kabát. Hodí ruksak k ohnisku a ide sa prejsť. „Nechoď ďaleko!“ stačí za ňou ešte skríknuť Yuri. Čo som malé decko , že neviem čo mám robiť? Nadáva mu v duchu. Ide ešte kúsok, kým sa im nestratí z dohľadu. Tak tu budem mať chvíľu kľud, povie si , no v tom sa zem pod ňou prepadne a ona spadne do nejakej jaskyne. „Au!“ trie si zadok ,na ktorý spadla. Postaví sa a rozhliada sa po jaskyni , do ktorej sa prepadla. Pozrie hore a hneď vie , že tade sa naspäť nedostane. Tak musím nájsť iný východ, začuje vytie a vrčanie, uvedomí si , že ak východ nenájde dosť rýchlo bude z nej večera.

„Nie je na tej prechádzke akosi dlho?“ pýta sa Hayate. „Zrejme sa urazila.“ zaškľabí sa Inuva . Hayatemu to nedá a ide sa po nej pozrieť, sleduje jej stopy a skončí tam kde sa prepadla. Musím to povedať Inuvovi a Yurimu. Rozbehne sa k táboru, Akki zatiaľ chodí v ľadovom bludisku. „Máme problém.“ Vyhŕkne na nich Hayate. „Čo zas vyviedla?“ spýta sa Yuri. „Spadla do nejakej ľadovej jaskyne.“ Obidvaja sa zdvihnú a už chcú ísť k jaskyni ,keď ich Inuva zastaví a vráti sa pre lano.

Vytie sa ozývalo stále bližšie , už nemohla,  strašná zima a  celodenný pochod bolo na ňu moc, sadla si a premýšľala ,či už ostatný zistili čo sa jej stalo. Ak hej, Yuri ma zabije ,Inuva vylieči a Hayate ma zabije druhý krát. Otriasla sa nad tou myšlienkou ako ju zabíjajú a znova oživujú. Rozhliadla sa okolo seba , v slabom svetle svetielkujúcich hríbov zbadala niečo lesklé na druhom konci ľadovej siene. S veľkou námahou sa zdvihla a šla si to prezrieť. Bol to meč, lesklá čepeľ sa aj v tak malom svetle blýskala ako blesk na nebi. Rukoväť bola zdobená drahokamami. Ako ho tu mohol niekto nechať , hovorí si v duchu. Vrčanie ju preberie zo zamyslenia . Vlci ju už dohnali ale títo boli nejaký čudný, boli omnoho väčší než normálny. Nerozmýšľala, schmatla meč a vytrhla ho z ľadu. Začali sa približovať, postavila sa do bojovej pozície a čakala na prvý útok.

Hayate sa spúšťal do jaskyne ale nič nevidel , nebola tu ,zrejme šla hľadať iný východ . Tiež nemohla vydržať kým by ju našli. Nadáva jej v duchu . Inuva a Yuri už boli dole a čakali ho . Prvé útoky Akki ľahko odrážala , avšak po niekoľkých desiatich sa začala hlásiť únava. Adrenalín ju už na nohách dlho neudrží, nanešťastie, na to vlci čakajú. Z posledných síl odráža ďalší útok, keď pred ňu niečo skočí. Prizrie sa poriadne a zbadá obrovského vlka , je asi veľký ako menší kôň, pomyslí si. „Nechajte ju !“ ozve sa nejaký hlas ,Akki sa obzerá odkiaľ prichádza ale nikoho ďalšieho nevidí. Vlci nepočúvnu a zaútočia znovu . Vlk pred Akki sa uhne a zahryzne sa útočiacemu do krku. Odhodí ho na ostatných, „povedal som nechajte ju!“ Akki vyvalí oči, ten vlk hovorí. Neveriacky sa naň pozerá, to musí byť tou zimou, sú to halucinácie. Presvedčuje sa , vlci sa konečne skľudnia a posadajú si. „ Ste všetci slepý?!“ kričí ten čo je pred Akki. „Sme hladný .“ozve sa niektorý  nich. „To vás neospravedlňuje , takmer ste zabili posledného dediča!“ Koho, dobre som počula? Neverí svojim ušiam. Radšej si sadne ale hneď vyskočí, je to strašne studené. „Poď so mnou.“ Ozve sa vlk. Akki poslúchne a vydá sa za vlkom. „Volám sa Nišu ,som synom najstaršieho.“ „Akki.“ Odpovie zdvorilo, nechce  ho rozhnevať. „Čo si to vravel tam v tej sieni?“ odváži sa spýtať. „Ten meč...“ ukáže ňufákom na meč , ktorý Akki ešte stále drží v ruke, „ patril vlčiemu démonovi, viedol nás do vojny , bol to hrdina.“ zasnene sa pozrie na Akki . „Ty si jediný potomok , ktorého mal, len ty si mohla vytrhnúť ten meč z ľadu.“ Akki sa zastaví ani nevedela ako a dozvedela sa to čo hľadala celý život, ale vôbec si nepredstavovala , že to bude niečo takéto. Starec jej povedal, že je polodémon, ale že sa to ešte neprejavilo. No tiež jej povedal , že ak sa vydá na miesto jej pôvodu môže ju to veľmi zmeniť ,ako to zatiaľ netušila. Nišu znova vykročil a Akki šla za ním. Doviedol ju zrejme do stredu bludiska , na jej prekvapenie tu bolo najmenej sto ďalších vlkov, všetci na ňu lačne hľadeli, Akki sa nevedomky prikrčila. „Toto je Akki, je to posledný dedič, preto sa jej tu nič nestane a budete ju mať všetci v úcte.“ Oznámil im ,niektorí na ňu hľadeli stále rovnako iný si ju užasnuto prezerali. „Zavediem ťa za najstarším , on ti to lepšie vysvetlí.“ „Vysvetlí čo?“ „Uvidíš.“ Zavrčal len a ona sa ho už radšej nepýtala. Yuri išiel po stope , ktorú zanechala ,už asi hodinu. Pri rázcestí sa zastavil a prezeral si ďalšie stopy , ktoré pribudli do snehu, vlčie stopy. Ale omnoho väčšie než u normálneho vlka. „Inuva ,poď sem.“ Inuva prišiel bližšie a nemohol uveriť čo vidí. „Také stopy predsa vlk nemôže mať, aspoň nie normálny vlk.“ Hayate sa tiež prizrel a vôbec sa mu to nepáčilo, tie stopy išli tade čo Akki. „ Poďme, nemáme moc času.“ A pobral sa sledovať stopy aby nezablúdil .

Akki sa stretla s najstarším(bol to starý šedí vlk, ešte väčší ako Nišu) a on jej vysvetlil čo od nej ako od dediča chcú. Odniekiaľ sa dopočuli , že susedný kmeň sa na nich chystá, ako dedič ich bude viesť do bitky, tak ako jej otec. To sa však Akki vôbec nepáčilo, mrzutá sledovala Nišua ako ju niekam vedie. Čo to bude teraz , mám im pomôcť vyvraždiť mesto len preto , že môj otec bol pre nich hrdinom. Nišu zastavil ,Akki doňho narazila ako bola zabratá do predstáv čo od nej ešte budú chcieť. „Prepáč.“ „Tu si môžeš odpočinúť.“ Akki mu pozrela ponad plece , na zemi ležali akési kožušiny z rôznych zvierat. Prišla k nim bližšie a ľahla si. Po tom čo dnes zvládla jej to pripadalo ako tá najmäkšia posteľ na akej spala. Nišu sa už otáčal, keď videl , že je spokojná aby mohol odísť. Zastavil ho jej hlas. „Nišu mohol by si....ale nechaj to tak.“ sklopila zrak. „Dopovedz to , čo si chcela?“ usmial sa (neviem či sa vlci vedia usmievať ale on sa jednoducho usmial). „Ja len či by si si nemohol ľahnúť ku mne .“ pozrela naň smutným prosebným pohľadom. Prišiel ku kožušinám a zvalil sa na ne, Akki sa uvelebila vedľa neho a zaspala. Nišu ju pozoroval najprv chladným pohľadom . Keď sa však k nemu privinula aby jej nebola zima, jeho pohľad zmäkol. Povedal si, že na ňu dá pozor, aspoň na čas, pripadala mu ako malé šteňa , ktoré ešte nepozná nástrahy života( neviem ako ale Akki si vždy každého získa na svoju stranu). „Akki, zobuď sa musíš ísť so mnou.“ Nišu ju šťuchne ňufákom do hlavy aby sa prebrala. „Čo , kam ísť nechaj ma spať.“ „Zobuď sa.“ A slabo ju pohrýzol do ucha . „Au, to si nemusel robiť už som hore, to je ale prebudenie!“ Vyhrabe sa z kožušín a ide za ním. „Tak kam ideme ?“ spýta sa nervózne. „Ešte chvíľu vydrž ,už tam budeme .“ otočí na ňu hlavu. Akki si skoro zahryzne do jazyka, keď zbadá Hayateho ,Inuvu a Yuriho ako sa bránia proti vlkom. „Prestante , hušhuš ,zmiznite!“ kričí na vlkov a beží k priateľom. Tí na ňu prekvapene pozerajú, akoto , že ju tí vlci poslúchajú. Prvý sa preberie Yuri, „čo sa to tu deje, akoto ,že ťa poslúchajú?“ „To je mi ale privítanie, to sa ani nespýtate či mi nič nieje?“ „Načo sa to budem pýtať, keď vidím , že si v poriadku .“ odpovie Yuri. „Pche , Nišu nech ich nechajú, to sú moji priatelia.“ Nišu zavyje a všetci vlci sa rozutekajú. „Nieje vám nič, ste v poriadku?“ pýta sa Akki. „Nič nám nieje.“ Povie Inuva a on je tuším jediný kto je šťastný, že ich Akki zachránila. Tých vlkov bolo príliš , všetci už boli vyčerpaný dokonca aj Yuri. „Tak poďte alebo tu budete mrznúť.“ spýta sa ich. Hayate niečo zamrmle o nevďačnosti ale ďalej sa neháda, zvlášť ,keď má Akki na svojej strane toho vlka. Nišu ich zavedie do ľadovej siene podobnej tej , v ktorej Akki našla meč, odvtedy ho má stále v ruke. Yuri si ho všimne a spýta sa Akki či si ho môže na chvíľu požičať, užasnuto si ho prezerá. Takú prácu nevidel už veľmi dávno. „Ešte mi to s ním moc dobre nejde , predsa len je väčší a ťažší ako tie , s ktorými ma učil bojovať Inuva.“ zaškľabí sa. „Je to úžasný kúsok, kde si ho vzala.“ „Patrí jej , je to jej dedičstvo.“ Zavrčí Nišu, pretože sa mu nepáči ako si ho prezerá. „Jej dedičstvo?“ spýtajú sa všetci traja naraz a pozrú na ňu. „Asi by som vám to mala vysvetliť .“a začne rozprávať ako starec prišiel na to, že je polodémon, a to, že jej otec bol vlčí démon, ktorý bol pre tento klan hrdinom. „Takže ty teraz musíš viesť týchto vlkov do vojny medzi klanmi?“ opýta sa Hayate . „No, áno.“ Prišiel k nim jeden vlčí démon a priniesol niečo na jedenie. Akki si až teraz uvedomila , že nie všetci sú tu vlci. Boli tu aj vlčí démoni , ktorí mali takmer ľudský vzhľad . „Mali by ste sa vyspať , vyzeráte strašne.“ „Keď sme ťa celú noc hľadali a ty si tu zatiaľ užívaš ,čo by si čakala.“ zavrčal Hayate. Urazene sa naňho pozrela a ďalej to nerozoberala. Keď dojedli odišla aby sa mohli vyspať.  „To tu máte stále takú zimu?“ spýta sa a otrasie sa chladom. „Za niekoľko týždňov začne jar.“ Aspoň, že tak , nevydržala by som v takejto zime dlho. Prečo už uvažujem , že tu zostanem? Asi mi preskočilo. No čo aj to sa stáva. Okolo nej začnú pobiehať nejaké deti a šteňatá. Jedno z nich spadlo a začalo plakať. Akki sa k nemu zohla a usmiala sa. „No tak neplač, veď to sa zahojí.“ Vzala ho do náručia a pofúkala mu rozbité koleno. Malé dievčatko prestalo plakať a nechápavo sa pozrelo na Akki. „No vydíš ,už je to dobré.“  Začalo sa usmievať pričom odhalilo tesáky ako u vlka, Akki ho pustila na zem. Poďakovalo a rozbehlo sa ku kamarátom. „S deťmi to vieš.“ skonštatoval Nišu. „Mám ich rada, veď čo mi pokazíme to oni môžu napraviť, keď budú dospelí.“ usmievala sa a takmer zakopla o jedno šteňa . „Jej prepáč, nechcela som, si v poriadku?“ zdvihla ho zo zeme. Šteňa zakňučalo a začalo si olizovať labku. „ Prepáč ja som nechcela.“  zaštekalo a Nišu pozrel na Akki. „Vraví , že to nevadí ale že máš schudnúť.“ Pche, tak schudnúť. Položila ho na zem a chystala sa odísť, šteňa ju potiahlo za kabát. „He, čo je ?“ odpoveďou jej bolo ďalšie štekanie. Akki spýtavo pozrela na Nišua ,aby jej to preložil. „Pýta sa či by s tebou nemohlo zostať.“ „Zostať , so mnou a nemá rodičov, nebudú sa oňho báť?“ „Je to ona a rodičia boli zabití znepriateleným kmeňom.“ „Aha , tak preto....“ Akki chvíľu rozmýšľa ale potom si povie prečo nie, „tak hej zostaneš so mnou.“ A zdvíha ju do výšky aby si ju obzrela. „ Ako sa vlastne volá?“ „Nemá meno, šteňatám sa mená dávajú až keď dosiahnu dospelosť.“ „Ale ja jej meno dám už teraz , musím ju nejako volať...... už viem Ai, to je pekné meno.“ Usmeje sa na šteňa. „Budeš Ai, páči sa ti?“ čerstvo pomenovaná Ai veselo zašteká. „To zrejme znamená áno?“ otočí sa na Nišua. Len pokýva hlavou. „ Tak teda poďme, Nišu potrebovala by som pochvu na meč, dala by sa tu zohnať?“  „Skúsim sa opýtať.“ pristaví si nejakého vlka a rozpráva sa sním , Akki sa na to pobavene prizerá .Dohovárajú sa totiž vrčaním a štekaním, dokonca  aj krútením chvosta. „ Dá sa to zohnať, je ti niečo smiešne?“ pýta sa . „Nič.“ potlačuje smiech. „Tak poď pozrieme sa po tej pochve na meč.“ Hayate sa preberie a musí si spomínať kde je, už vie v tej ľadovej jaskyni kam sa Akki podarilo tak šikovne spadnúť. Otvoril oči a postavil sa , Inuva a Yuri tu neboli, nechali ho spať a sami niekam odišli. To sú mi priatelia. Začal ich hľadať, keď začul ako Akki na niekoho kričí. „Môže ísť s nami a môže ,moje posledné slovo.“ Inuva sa snaží Akki presvedčiť , že šteňa zo sebou brať nemôžu. „Už aj tak ledvaj vystačíme so zásobami a teraz sa ešte starať o šteňa.“ „Zásoby nám doplnia a potravu jej bude zháňať Nišu.“ „Čože, on ide s nami?“ Pýta sa Hayate ,ktorý sa k nim zatiaľ pripojil. „Áno, chce na mňa dávať pozor , neverí totiž ,že vy to zvládnete.“ Povie a viac sa o tom odmieta baviť. Jediný ,kto si s tým neláme hlavu je Yuri ,len počúva a uškŕňa sa ako si Akki tých dvoch podala. „Nuž , keď k nám pribudli nový spoločníci aspoň nám bude veselšie.“ hovorí posmešne. Inuva len zavrčí nech je radšej ticho a odíde. Nemá rád vlkov , v poslednej dobe si ich dosť znechutil. Večer im priniesli zásoby a bez slova odišli. „Mali by sme si toho vážiť , nie sú na tom najlepšie.“ prehodí len tak Akki. Viac nerozprávajú a balia potraviny do batohov. „Nišu , zajtra vyrážame, chcela by som sa poďakovať najstaršiemu.“ „Dobre zavediem ťa k nemu.“

„Prepáčte, že vás vyrušujem...“ povie keď príde k najstaršiemu, „chcela som sa vám poďakovať za pohostinstvo a za zásoby.“ Ukloní sa až po kolená. „Neďakuj, žiadam len o jediné ,vráť sa skoro.“ „Nebojte, do jari som späť.“ usmeje sa a odchádza. Akki totiž sľúbila , že sa vráti a pomôže im v boji s druhým klanom.

„Nebude ti to tu chýbať?“ spýta sa Nišua ,keď prechádzajú jednou z ľadových chodieb. „Neviem to uvidím neskôr.“  Už vidia východ z  jaskyne, musia si zastrieť oči pred prudkým slnkom, predsa len tam bolo oveľa temnejšie. Akki začne niečo štekliť v batohu. „Jaj , prestaň to šteklí, prestaň , veď už ťa vyberám.“ Dáva si batoh dole z chrbta a otvára ho. Vykukne z neho malá biela hlavička. „Ai , chceš ísť von , je tu dosť zima?“ Ai len zamručí a už sa štverá z batohu. Vylezie von a prezerá si okolie . „No tak choď sa prebehnúť.“ pobiedza ju a sama jej ide príkladom ,keď sa rozbehne do kopca. Ai sa za ňou rozbehne, Akki prebehne okolo Hayateho , čím si vyslúži pár nadávok na téma malé deti. Nevšíma si ho a beží ďalej, obieha Yuriho a Inuvu . Yuri krúti hlavou s úškrnom na tvári a Inuva sa smeje. Nišu sa rozbehne a za chvíľu ich dobieha, Akki sa za ním obzrie a nevšimne si kameňa ukrytého pod čerstvo napadaným snehom. Zakopne a elegantne sa zaryje tvárou do snehu. Ai k nej pribehne a čuduje sa, kde má hlavu. Prekvapená Akki sa vyhrabe zo snehu ,kde sa tam vzal ten kameň ,nadáva. Ai na ňu vylezie a začne ju oblizovať, Nišu sa nad ňu skloní ale keď vidí , že jej nič nieje rozosmeje sa na plné kolo. Za chvíľu sa k nemu pridáva aj Akki. Postaví sa a opráši zo seba sneh, pritom sa pozrie hore a úžasom otvorí ústa dokorán. Prídu k nej Inuva s Yurim a keď vidia ako je prekvapená pozrú smerom , ktorým aj ona. Nad nimi sa týči mesto , celé biele ako v rozprávke. Hayate sa zastaví, „na čo tak pozeráte?“ Inuva ukáže prstom a Hayate sa pozrie kam ukazoval. „Mesto Urure, tak sme tu.“ Povie len a pokračuje v ceste. Ostatný sa vydajú za ním.

 

Obrazek

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

sugoi =)

(Sora_Naegino22, 24. 10. 2007 22:01)

krásný príbeh, veľmi sa mi páči dej, ale mohlo by tam byt aj viac takych vtipnych scen a hayate by uz nemusel byt taky zlý a odmerany k Akki.Ale je to super!!!!!