Jdi na obsah Jdi na menu
 


Iný svet

19. 8. 2007
Slnečné svetlo sa odrážalo od povrchu púšte. Nikde nič, ani len náznak života. Touto pustatinou uteká žena , čosi drží v ruke ale nie je to vidieť . Strach. Len to sa jej zračí v tvári , ktorá je pokrytá kvapkami potu. Únava. Smäd. Hlad. Všetky tieto myšlienky jej bežia hlavou. Nie musím ich zahnať keď chceme prežiť .  A pozrie na ten uzlíček látok  ,v ktorom je zachumlané jej dieťa. Začne pomrnčávať , „ ja viem , aj ti si hladná , vydrž ešte chvíľu už sme skoro v meste.“ Prihovára sa mu nežne. Už vidí brány mesta, z piesku sa začne vynárať piesočný démon. Sú dosť vzácny  (živia sa výhradne ľudským mäsom a toho v púšti moc nieje ). Žena ho zbadá príliš neskoro až keď ju takmer chytá za nohu. Záblesk ,svišťanie kovu ,posledné zachroptenie napoly rozseknutého démona. Otvorí oči a zbadá svojho záchrancu , hnedé oči aj vlasy a nádherný úsmev. Chytí sa podávanej ruky a prihovorí sa dieťaťu: „teraz sa nám už nič zlé nestane, Akki.“

Iný svet

 

Už sa pomaly stmievalo a Akki vedela že ide neskoro, “zas bude na mňa naštvaný. “pomyslí si vyhýbajúc sa lampe so svojím vzdušným skatom. “Ale možno ho obmäkčím, “uchechtne sa nad tou myšlienkou.V tej chvíli jej nad hlavou vybuchne čarosvetlo a ona skoro spadne zo skatu: “blbec,keď stým nevieš narábať tak sa s tým nehraj!!!“ rozčuľuje sa a znovu získava rovnováhu. Aby ste to pochopili svet v ktorom Akki žije je svet pretkaný mágiou i modernou technikou.

                 „Ak by som mala čas tak by si toho idiota podala! “to už pristáva na zemi a hladá toho na koho sa tak veľmi teší. “Akki“ ozve sa zpoza rohu, Akki sa otočí a zakričí :“Mino“ a beží k chlapcovi opierajúcemu sa o stenu domu. “Chýbal si mi. “povie a dä mu napery veľkú pusu. Ten sa od nej odtrhne a zamyslene si ju prezerá.  “Mino nehneváš sa že som prišla neskoro?“ zašepká ticho a pozrie do jeho hnedých očí. Vždy sú také kľudné až strašidelné, pomyslí si a ide sa ho niečo spýtať keď ju jemne ale rázne pritiskne ku stene a začne ju bozkávať .Ona ho necháva a vychutnáva si chuť jeho pier veď ich necítila už tak dlho ,koľko to vlastne bolo?? Po chvíli (asi tak desať minút)prestanú :“Prečo ti to trvalo tak dlho, bol si preč štyri mesiace! „ vyhŕkne trochu nahnevane Akki . Po chvíli premýšľania jej chce odpovedať no ona už nasadá na  skate a po chvíli je preč ,dnes má ešte iné veci čo musí spraviť. Doslova po špičkách sa blíži ku chrámovým dverám a potichu ich otvára. Musí to tu byť ,musí, myslí len na to jediné. Dnes to zistím ,dnes konečne zistím kto bol môj otec, hovorí si v duchu a skoro nedýcha napätím. Musím len získať to zrkadlo ,len si ho na chvíľu požičiam a potom ho vrátim nikto si nič nevšimne. Už len kúsok ,no hneď ako sa dotkne zrkadla spustí sa alarm  a na ňu padá magická sieť. „Nagasaki Akkisha viete čo ste spravila mladá dáma?! „ spýta sa jej hlavný kňaz.“ Chcela som si ho len požičať. „ vraví s nevinným výrazom na tvári. „ Ale vstupovať do chrámu o tomto čase je zakázané a dotýkať sa posvätného artefaktu je svätokrádež!!!!“ rozhorčene k nej pristúpi a pozrie jej do očí ,chce v nich zahliadnuť strach, aspoň zlomok .No ona sa naňho díva svojimi nezábudkovo modrými očami bez jedinej známky znepokojenia, veď čo mi tak môže spraviť? Pýta sa sama seba keď zahliadne na jeho tvári diabolský úškrn. Už dávno sa jej chce zbaviť a teraz má príležitosť. Radostne si  mne ruky a premýšľa ako jej to oznámiť aby si to čo najviac vychutnal. Už to mám, a zavolá si mnícha (jedného zo svojich poskokov).Po chvíli niekto vojde do miestnosti a Akki premýšľa kto to môže byť.“ Pôjdeš  a odprevadíš slečnu Nagasakiovú do západnej púšte . „ povie so samoľúbym úsmevom . Postava vystúpi z tieňa a pozrie na Akki. Skoro ju zhodí zo stoličky keď zbadá Mina. „Mino.“ povie prosebne Akki ale on sa na ňu pozrie s výrazom ,ktorý hovorí ,že ju nepozná. Do očí sa jej nahrnú slzy ale nechce dať najavo slabosť tak si ich nenápadne utrie. Mino ju chytí za ruku a ťahá ju von kde nasadnú do jedného zo vznášadiel aké sa používajú na prepravu vezňov. Sadne si za volant a naštartuje auto.Za pár minút sú už u hlavnej brány ,tam niečo hovorí strážnemu asi v tom zmysle že vezie vezňa a že ho posiela hlavný kňaz tak nech si švihne s otváraním brány. Kým sa otvára brána Akki sa ho niečo spýta, úplne ju ignoruje. Takže celý ten čas bol len jeho poskok ,hneď mi prišlo čudné že mi navrhuje aby som ukradla zrkadlo z Azionu, ale keď som sa pozrela do jeho tváre všetky pochybnosti sa vytratili  veď ho tak strašne milovala pomyslí si.Teraz už zostali len hnev a sklamanie zo stratenej lásky. Brána sa otvorila a Mino znovu rozbehol vznášadlo. Nikdy nevidela nič podobné všade bola len holá pustatina a to ešte nebola púšť. Mesto v ktorom Akki žila asi od kedy si pamätala  bolo ešte v jednej z chladnejšich oblastí .Na púšti bolo cez deň skoro päťdesiat päť stupňov  a noci mínus dvadsať ,ale to ona netušila o vonkajšom svete nevedela zhola nič. Pozerala na tú mesačnú krajinu zaliatu strieborným svitom a pritom premýšľala čo sa pokazilo ,chcela toho tak veľa??? Veď chcela len zitiť kto je jej otcom ,matka jej to nepovedala, vravievala že sa to dozvie keď bude na to pripravená .Ale dovtedy umrela a ona zostala len so svojím nevlastným otcom .Z myšlienok ju prebralo jemné trknutie čo prezrádzalo že vozidlo zastavilo. Otvorili sa dvere a Akki videla Mina v mesačnom svetle , niekde v kútiku duše stále dúfala že je to len zlý sen , že skutočnosť nemôže byť takáto. No to už  ju ťahal von z vznášadla a jej nádej sa rozplynula  ako para nad hrncom . Nič ani slovíčko útechy či ľútosti len ten mrazivo chladný pohľad. “To mi nič nepovieš!! „ vykríkla. “Nemám ti čo povedať porušila si zákony ,pre mňa už neexistuješ. „ nastúpil do vznášadla a odišiel. Akki nevedela čo si myslieť , ľahla si na zem a schúlila sa do klbka. Po chvíli ktorá sa jej zdala večnosťou zaspala .  

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Zatím nebyl vložen žádný komentář