Jdi na obsah Jdi na menu
 


Nečakané stretnutie

31. 10. 2007

Nečakané stretnutie

 

So vstupom do mesta nemali žiadne problémy, dokonca ani s Nišuom. Pustili ich cez bránu, ktorá sa týčila do výšky už veľa storočí a predsa bola pevná ako, keď ju postavili. Strechy domov boli posypané snehom a na oknách mráz vymaľoval nádherné ľadové kvety. Akki vzdychla nad tou nádherou, „nikdy som nevidela niečo tak krásne.“ Očarene sa obzerala okolo seba. Hayate na ňu pozrel s úsmevom na perách. Dokáže ju rozveseliť aj taká obyčajná vec ako zasnežené mesto. Ale aj tak je na tom niečo čarovné, z celého mesta na nás dýcha mágia, jedno z mála , v ktorom sa udržala v takom množstve . „Yuri , čo je to tam za obrovský dom?“ pýta sa Akki zeleno-vlasého démona. „To je katedrála Akki a radím ti , radšej do nej nechoď.“ Akki naňho nechápavo pozrie. Nič viac nehovorí a vykročí vpred. Eh, nikdy ho nepochopím, hovorí si v duchu zmätená tým čo jej povedal. Prečo by som tam radšej nemala chodiť? No čo, nebudem nad tým teraz rozmýšľať, pokrčí ramenami a ide za ostatnými. „Yuri, vieš kde by sme mohli prenocovať?“ pýta sa ho Inuva. „Hej ,pokiaľ ešte stojí, tu som bol naposledy pred 50 rokmi.“ Akki stuhne v polovici kroku, pred 50 rokmi , to som zvedavá, koľko má naozaj rokov. Po chvíli prídu k utešenému domčeku uprostred ulice. „Jééé, to je nádhera!“ vykríkne Akki a predbieha Yuriho vo dverách, čo ide dosť ťažko lebo sú úzke. „Akki, čo to sakra vyvádzaš, si ako malé decko!“ hnevá sa Yuri. Akki ho nepočúva a vbieha dovnútra. Ostatný vojdú kľudnejšie a smejú sa na nich. Len Nišu zostal vonku, pre istotu. „Yuri, Yuri z Južných Zemí?“ Yuri sa otočí, za ním stojí staršia žena . „Podľa toho kto sa pýta.“ Žena sa usmeje, je presne taký ako si ho pamätá. A to je už riadne dlho, čo sa tu naposledy ukázal. To mala päť rokov a zachránil ju pred ľadovým démonom. „zrejme sa nepamätáš, ja som Ayame.“ Yuri nasadí výraz , že premýšľa , za chvíľu sa mu však tvár rozjasní úsmevom. „Malá Ayame, preboha ty si vyrástla, teraz to tu vedieš ty?“ Keď ostatný videli , že sa poznajú odpratali sa preč a prezerali si miestnosť , v ktorej sa zapisujú hostia. „Ayame nám dá jednu izbu sú v nej dve postele.“ Akki skoro nadskočila ako ticho sa k nim prikradol. „Dve?“ „No budeš musieť byť s niekým v posteli, viac ich totiž nemá voľných, je trh tak má plno.“ Akki by sa v tej chvíli krvi nedorezal. „Robíš si srandu, nebudem spať v rovnakej posteli s niekým z vás!!“ robila taký hluk , že niektorí hostia vyšli z izieb čo sa deje. „Ticho , prestaň prosím, všetci sa pozerajú.“ Snaží sa ju  upokojiť Inuva . „Neprestanem, nebudem spať v rovnakej posteli s niekým z vás!!!!“ kričí na plné hrdlo. Ayame tam už pribehla pozrieť sa čo je to za krik. „Môžeš spať teda v jednej z mojich izieb.“ Akki stíchla a pozrela na ňu. Ayame sa len usmiala a kývla nech ide za ňou. Vošli do neveľkej ale za to útulnej izby. „Môžeš spať tu, keď nechceš byť s chlapcami.“ Akki si až teraz uvedomila ako trápne sa správala. „Ehm, prepáčte , že vám robím problémy, ja len , že ma to naštvalo, nechcela som spať s niekým z nich v posteli, prepáčte.“  Sklopí zrak do zeme a počúva čo sa bude diať ďalej . Či na ňu nakričí alebo jej vrazí facku. Ayame nespravila nič z toho, prišla k nej a položila jej  ruku na plece. „To nič, ja som tiež bývala mladá .“ Akki odlepí oči od drevenej podlahy, pozrie do hnedých očí majiteľky malého hotelu. Usmeje sa a začne si prezerať izbu. „A vy budete kde spať?“ Ayame sa na ňu otočí , „mám ešte jednu izbu tam sa vyspím.“ „A môžem sa spýtať ešte na niečo, skoro som naňho zabudla.“ Ayame zažiari v očiach zvedavosť. „Spýtaj.“ vyzve ju. „Cestuje s nami vlčí démon, robí mi bodyguarda...“ dodá na vysvetlenie, „nemáte tu nejaký prístrešok, kde by si mohol ľahnúť ?“ Ayame sa zamyslí, „ mám kôlňu, dokonca sa v nej kúri ,môže tam prespať.“ Akki sa rozžiaria oči, „Ďakujem.“ Keď Ayame odíde Akki sa začne zabydľovať. „Ai , spíš?“ otvorí batoh , v ktorom spalo biele šteňa. Akki ho opatrne vybrala a položila na posteľ. Ai sa zamrvila a otvorila oči. „Prepáč ,nechcela som ťa zobudiť.“ Ai sa natiahne a a začne sa rozhliadať kde je. „Sme v hoteli, dnes tu prespíme.“ Vysvetlí, keď zbadá nechápavý pohľad. „Idem sa pozrieť na Nišu , zostaň tu.“ zatvorí za sebou dvere. Ai len zívne a znovu si ľahne . „Nišu!“ zavolá naňho lebo drieme. Vlk pohne uchom na znamenie , že počul. „No tak neignoruj ma , poď ukážem ti kde prespíš.“ Nišu sa s veľkou nechuťou dvihne a ide za Akki. Zavedie ho do kôlne, kde už Ayame stihla pripraviť deku , na ktorú si môže ľahnúť. Nišu sa na ňu vďačne zvalí. Akki vidí, že je spokojný a otáča sa na odchod. „Akki...“Akki prekvapená , čo môže chcieť sa otáča, „dávaj pozor, niečo mi tu  nesedí.“ „Ako to myslíš ?“ Nišu sa nekľudne obzrie, „niečo v tomto meste sa mi nechce ľúbiť, je to čudné.“ Akki len povie , že bude dávať pozor a odíde do svojej izby. „Hej , krpec, rozvaľuješ sa cez celú posteľ.“ Hovorí Akki naoko nahnevane Ai. Posunie ju a ľahne si pod periny. To som zvedavá ako to chalani vyriešili s tými posteľami. Za chvíľu už spí. Pootvoria sa dvere a niekto nakukne dnu. Spí, konečne je ticho, povie si Inuva a zavrie dvere. Vkĺzne do ich izby , zahrabe sa do pokrievok a súcitne pozrie na Hayateho vrtiaceho sa v kresle ako sa snaží nájsť nejakú prijateľnú polohu. Ten sa dneska nevyspí , povie si Inuva. 

Ráno sú všetci svieži až na Hayateho. „Au, v živote ma tak nebolel chrbát ako teraz.“ Yuri sa škodoradostne usmieva. Hayateho zrazu niekto chytí za plecia, mykne sa a chce sa obzrieť. „Neotáčaj sa , pokúšam sa ti tie svaly rozmasírovať.“ Povie Akki chladným hlasom. Hayate sa teda neotočí a vychutnáva si masáž. Akki masírovala každý sval, ramená, krk, chrbtica. A znova, všetko ztuhnuté svalstvo sa teraz pod jej rukami uvoľňovalo. Takmer zaspal , zo snenia ho prebral pocit straty , ktorý nastúpil hneď ako ho Akki prestala masírovať. „Hayate ,čo tam tak stojíš, poď už !“ okríkol ho Inuva. Hayate sa konečne rozhýbal a dobehol ich. Nevedel som , že Akki vie tak úžasne masírovať, tie ruky ,ani samet nie je na dotyk taký príjemný... Kurňa ,na čo to myslím? Už aj s tým prestaň Hayate, už nikdy na to nemysli. Ok, vidíš ako ti to ide. Zaškerí sa nad svojimi myšlienkami. Nad čím zas ten idiot rozmýšľa, pýta sa Akki v duchu(pekné ako navzájom o sebe premýšľajú). „Hayate ,aj slimák je rýchlejší.“ Okríkne ho Yuri. „Veď už idem , sa nezblázni.“ dobieha ostatných. Prechádzajú popri katedrále. Akki v jej blízkosti zamrazí v chrbte. Zdvihne hlavu a pozerá na majestátne do výšky sa týčiace veže. Pri tom pohľade sa jej zatočí hlava , tak ju radšej skloní a pokračuje ďalej. Brrr, tá katedrála sa mi vôbec nepáči a nemyslím výzdobu. Ide z nej taký chlad , je tu ešte viac zima než predtým, fuj , už nech som preč! Pridá do kroku . Ocitne sa na čele skupiny a je rada, že tú zlovestnú budovu nechali za sebou. Vyšli severnou bránou von z mesta aby sa dostali vyššie do hory. Na hrad, ktorý tam stojí snáď tisíc rokov a predsa sa ešte nezrútil. To je dôkazom, že ho nestavali ľudia ale iné bytosti. „komu vlastne patril ten hrad?“ spýta sa Akki popri šliapaní do kopca. „To nikto poriadne netuší, je strašne starý.“ Yuri sa otočí k Akki. „Jedni hovoria , že ho postavili elfovia, iný, že je to výtvor gnómov a trpaslíkov. Ale tieto rasy už dávno vymreli takže to nemôžu potvrdiť.“ Yuri dopovie a pridá do kroku. Keď si dobre pamätá, kedysi tu boli teplé pramene. Akki rozmýšľa nad tým čo jej povedal, elfovia, trpaslíci, ľudia ich v dávnych dobách vyvraždili , pretože boli odlišný. Až neskôr sa naučili žiť so všetkými stvoreniami na svete. Vyženie nepríjemné myšlienky z hlavy a ponáhľa sa za ostatnými, ktorí zatiaľ získali slušný nádskok. Dobehne ich celá zadychčaná, „preboha kam sa tak ponáhľate, veď nehorí.“ snaží sa ukľudniť zrýchlený dych. „Sú tu teplé pramene, dneska tu prespíme.“ „Teplé pramene. Juchúúúú, konečne sa poriadne vykúpem!“ výska nad zistením , že sa umyje v teplej vode. Všetci traja na ňu pozerajú ako na blázna ,ale zlepšila im náladu. „Tak kde sú?“ pýta sa nedočkavo Yuriho. „Tamto za tými skalami.“ Na nič nečaká a kričí , že ide prvá. Yuri a ostatný si zložia veci, Inuva ide spraviť niečo na večeru a Hayate mu pomáha. Akki zalezie za skaliská , zloží si z chrbta batoh a začne sa vyzliekať. Keď je vyzlečená rýchlo behne do vody lebo je jej strašná zima. „Áááá, to je úžasné.“ Vzdychne, keď sa ponorí do vody. Z batohu sa vyhrabe Ai, priblíži sa ku nádrži kde vyviera teplá voda na povrch. Okraje sú klzké a ona sa šmykne rovno do vody. Vystrčí ňufáčik z vody a začne prskať. Akki sa na nej začne smiať a Ai sa za to urazí. Čľapkali sa tam asi ešte pol hodinu. Akki vyliezla z vody a rýchlo sa zabalila do deky aby nenachladla. Obliekla sa a vysušila Ai, už sa chystali odísť a zakričať na chalanov. No zastavila sa , niečo sa jej nepáčilo, čudný pocit jej obostrel žalúdok a nechcel prestať. Otočila sa k hore snehu ,ktorá bola neďaleko jazierka. Až teraz jej prišlo čudné, že sa neroztopila , predsa len tam bolo vďaka pare teplejšie. Ai na ňu zaštekala , začínala byť tiež nervózna. Akki spravila krok k kope snehu. Ešte pár ďalších a od kopy ju delil asi jeden meter. Zrazu sa tá snehová kopa zdvihla a pozrela na Akki veľkými čiernymi očami.

Inuva pripravoval večeru , miešal niečo v kotlíku nad ohňom. Pri ňom ležal Nišu, driemal, len uchom sem tam pohol na znak, že nespí. Nasial nosom vzduch ,chcel si vychutnať vôňu toho čo Inuva varí. S touto vôňou však zacítil aj niečo iné. Zdvihol hlavu a zavetril, vyskočil na všetky štyri a rozbehol sa k prameňu kde sa kúpala Akki. Ostatný len vytreštene pozerali kam zmizol.

Snežná kopa pozrela na Akki, otvorila papuľu. Akki si takto mohla prezrieť dva rady obrovských zubov. Kopa zarevala až sa hory otriasli. Chcela skočiť po Akki, nohy pokrčené ku skoku , lačný pohľad sa vystriedal s ohromeným, keď pred neho skočil Nišu. Zavrčal temnejšie než noc a Akki z toho nabehli zimomriavky, Nišu a snehová obluda sa merali pohľadom. „Nišu.“ špitla Akki. „Teraz nie!“ zavrčal a viac sa  ňou nezaoberal. Ako mohla byť taká hlúpa, že si ho nevšimla, pýta sa sám seba. Nišu sa pripravil, nakrčil laby a skočil. Chcel sa jej zahryznúť do krku, no obluda sa včas uhla a tak to schytalo rameno. Držal ho pevne v zuboch a nehodlal ho pustiť. Obluda sa trepala ale Nišua sa zbaviť nedokázala. Akki len strnuto stála a dívala sa na ich súboj. „Akki!!!“ otočila sa , bežali k nej Inuva, Yuri a Hayate. „Akki, čo tam tak stojíš, pomôž Nišuovi!!!“ kričal Hayate. Lenže ona sa nemohla ani pohnúť. Yuri sa rozbehol a skokom sa preniesol ku oblude. Vytasil meč, záblesk čepele, sekol ju do krku. Z obludy vyprchával život spolu s krvou , ktorá farbila sneh na červeno. Nišu konečne uvolnil skus, ustúpil dozadu odkiaľ pozoroval ako príšera pomaly dodýchava. „Čo to malo , pre boha znamenať? Prečo si nič nespravila?!“ rozčuľuje sa Yuri. „Akki, z čoho si taká vydesená?“ opýtal sa nežne Hayate, keď videl , že nadávky nepomôžu. „Tam, tam.....“ nedokázala zo seba nič iné dostať. Hayate ju zobral za ruku a odviedol do tábora, snáď keď sa upokojí povie im niečo viac. Inuva zobral vrčiacu Ai a Akkiin batoh. Nikto sa už nepozrel na snežnú obludu ,ktorá posledný krát vydýchla. „Tam , predtým než sa objavila tá snežná potvora, videla som vlka. Bieleho ako sneh, s očami ,v ktorých bola smrť . Chcel ísť ku mne ale tá obluda mu to prekazila, neviem čo to bolo zač ale bol nádherný , až hriešne. Nebyť tých očí...“ nedopovedala . Ostatný tiež nič nehovorili , boli zabratý vlastnými myšlienkami. Prvá prehovorila Akki, „Nišu, prepáč, že som ti nepomohla.“ Nišu na ňu otočil hlavu a usmial sa. On vedel čo ju tak vystrašilo, jemu by sa stalo to isté, keby ho videl. Cítil ho, už dávno nemal byť na tomto svete a predsa to bol jeho pach, aj keď z neho bolo cítiť podsvetie. Akki odľahlo, že sa na ňu Nišu nehnevá. Pokúšala sa na to nemyslieť a venovať sa dobrote, ktorú pripravil Inuva na večeru. Najedení si ľahli spať, prvý držal hliadku Yuri. Akki si ľahla k Nišuovi, kde sa zavŕtala do jeho kožuchu spolu s Ai. Nikto túto noc nespal, každý z nich premýšľal čo sa stalo pri teplých prameňoch. Ráno všetci nevyspatí , okrem Yuriho sa začali štverať do hory. Na poludnie dorazili k starému hradu, avšak brána doňho bola zavretá a nevyzeralo, že sa len tak ľahko otvorí. „Ksakru!“ zanadával Hayate a zatriasol s kovovou konštrukciou brány. „Možno by sme ju dokázali vyvaliť ,keď sa do toho oprieme všetci.“ Yuri aj Hayate prikývli. Odložili si batohy a začali preskúmavať panty brány , kde sú najslabšie. To im bude trvať pekne dlho, šomre si pod nos Akki.  Sadne si na jeden z batohov, rukami si podoprie hlavu a prizerá sa ako chalani bojujú s železným nepriateľom. Začne sa obzerať okolo seba, keď zavadí o niečo biele. V tomto prostredí to síce nie je zvláštne veď všade je sneh ale táto biela je akási iná. Po chvíli sa sformuje do tvaru vlka. „Ten vlk , zase on!“ kričí v duchu Akki, pretože nemôže vydať ani hlásku. Vlk na ňu pozerá smutnými očami, očami bez života. Priblíži sa k Akki, nikto z jej priateľov si ničoho nevšimol ani Nišu, akoby boli slepí. Vlk sa ešte raz pozrie na Akki  a potom sa otočí, pobehne pár krokov a obzrie sa na ňu. „Mám ísť za tebou?“ spýta sa. Vôbec si nevšimne, že otázku nevyslovila nahlas. Vlkovi sa v očiach mihne niečo čo by sa dalo nazvať súhlasom . Akki sa zdvihne a ako námesačná nasleduje vlka do útrob hradu. Jediný komu Akki začne chýbať je Ai, snaží sa ostatných upozorniť , že odišla ale nikto si ju nevšíma. „Ai , no tak prestaň máme teraz robotu.“ ohradí sa na ňu Inuva. No Ai neprestáva, stále sa im motá pod nohy až kým si ju nezačnú všímať. „Tak čo je?“ rozčúli sa Hayate , keď ju takmer pristúpil. Odpoveď znela asi takto „Hafhaf .....vrrr , ňaf!!!!“ Všetci sa otočili na Nišua, on jediný tomu zrejme rozumel a nepáčilo sa mu to. „Vraj Akki odišla niekam s tým bielim vlkom, ktorého videla včera.“ Uprie na nich svoj pohľad, z ktorého vyčítajú , že si nerobí srandu. Nechali všetko tak ako to bolo a začali ju hľadať. Inuva našiel druhý vchod, ktorým zrejme šli aj oni. „Tadeto!“ zakričal, Nišu sa rozbehol po ich stope, ktorú zreteľne cítil zo starého mramoru.

Akki sa držala niekoľko krokov za vlkom, nevedela ako ale zdal sa jej povedomý. „Čo si vlastne zač?“ spýtala sa. Vlk zastavil otočil sa na ňu, v očiach sa mu odrážal nekonečný smútok, v tú chvíľu Akki nevedela  čo robí. Bezmyšlienkovito podišla k nemu a pohladila ho po hlave. Keď toto spravila kúsok toho smútku zmizol. Vlk znovu vykročil, Akki si ešte prezrela dlaň namieste kde sa ho dotkla. Cítila chlad, ale taký príjemný. Vykročila za ním , po niekoľkých križovatkách prišli do miestnosti , ktorá Akki vyrazila dych svojou nádherou. Strop bol presklenný farebným sklom s množstvom mozajok, steny pokryté výjavmi z mytológie. Mramorové stĺpy pozdĺž celej miestnosti a uprostred kruh s pentagramom. Akki zastala pred ním, vlk sa trochu zarazil prečo nejde za ním. „Mám ísť do toho pentagramu?“ spýtala sa dúfajúc , že nebude počuť ako sa bojí. Vlk prikývol, „a čo sa mi stane ,keď doňho vojdem?“ Vlk na ňu len nechápavo pozrie. „No hej, ja som zabudla , že nevieš rozprávať ale tvoje oči dokážu toľko povedať, že ma to jednoducho zmiatlo. Zdá sa mi akoby som ťa poznala už veľmi dlho a pritom si mi cudzí.“ Vlk nad týmto sklonil hlavu, nechcel aby videla čo sa mu odohráva v očiach. Tie sú totiž bránou do jeho duše. Akki ,keď videla ako zosmutnel vstúpila do pentagramu, kľakla si a objala ho okolo krku. V tom začal pentagram bielo žiariť. Musela zavrieť oči, keď žiara ustala uvedomila si , že už necíti srsť na vlkovom krku. Otvorila oči, ktoré jej v tom istom okamžiku takmer vypadli. Objímala nejakého muža. Pustila ho, v jeho očiach sa mihla nespokojnosť, nevšímala si ju a prezerala si ho. Vlasy mal strieborné až biele, oči ako jantárové priepasti odhaľovali a predsa skrývali jeho dušu. Špicaté uši dokazovali, že je to démon. Dotkla sa jeho tváre, koža jemná sťa hodváb. „Akki.“ Zachvela sa pod tým hlasom, niečo sa jej začalo vybavovať. Spomienka na ten príjemný hlas ako ju uspáva a hovorí, že všetko bude dobré. Zavrie oči, snaží sa vybaviť si všetko, vôňu, hlas, čokoľvek čo by si pamätala o svojom otcovi. Pocity sa jej zlievajú do jediného. Je to on, všetko v nej kričí, je to on, môj otec, je to on. So strachom sa ho spýta: „O...tec?“.... bojí sa , že to všetko je len dajaký prelud. Že to nie je pravda, že to nie je on. Pozrie sa mu do očí , usmievajú sa ,aj keď ústa sú nehybné. „Tati.....tati.“ stále si opakuje tieto slová a objíma ho, nedokáže už zastaviť slzy tlačiace sa jej do očí. On ju objíme tiež a jednou rukou ju hladí po vlasoch. Akki sa snaží si zapamätať jeho dotyk, taký nežný. Zrazu však táto chvíľa pominie, pentagram začne znovu svietiť a všetko sa začne triasť. „Čo sa to deje??“ kričí Akki, obostrie ich biele svetlo a Akki už len cíti ako sa jej otec rozplýva medzi rukami. „Nie, nie ,nemôžeš odísť, prosím!!!“ hlasom jej prestupuje zúfalstvo. Znovu musí zavrieť oči pred svetlom, tento krát ich však neotvorí. Kvôli mágii z pentagramu upadne do bezvedomia.

Obrazek

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

sugoiiiii

(Sora_Naegino22, 13. 1. 2008 13:54)

mno...tato cast bola velmi zaujimava.....ten pribeh sa mi strasne paci..len tak dalej =)

......

(LeHIKa www.lehikineanime.blog.cz, 1. 11. 2007 12:39)

tak na to sa nedá nič napísať... som úplne stratila reč:) je to tak úžasný príbeh... určo mi daj vedieť keď bude pokračovanie:)