Jdi na obsah Jdi na menu
 


Rivali

13. 4. 2008

12. Rivali

 

„No tak vrav!“ pobiedzal Inuva Akki aby sa dala do rozprávania. „Nechaj ma trochu vydýchnuť, ledva sa udržím v sede.“ ľahne si na čerstvú trávu. „Mohli by sme ísť niekam kde je teplejšie?“ prosebne sa pozrie na Staršinu. Kývne hlavou a Akki sa začne pomaly zdvíhať. Zavrávorá, Ari ju zachytí a začne jej vyčítať ,že si nedáva pozor. Akki sa naňho len pobavene pozerá, „Si taký istý ako predtým.“ Ari sa pri tom začervená.  Hayate sa na nich díva a začína v ňom hlodať červík závisti. Všetci sa  zídu vo veľkej sieni, ľad sa tu už zväčša roztopil a odhalil kamennú výzdobu jaskyne. Akki si sadla na jednu z kožušín, za ňu si ľahol Nišu a nechal ju nech sa  oňho oprie. Akki to s vďačnosťou prijala. Ranu na boku sa snažila skryť ,dosť neúspešne. „Ty si strašné trdlo vieš to?“ kľakol si k nej Inuva a vyťahoval z brašny obväzy. Akki sa naňho nechápavo zadívala. Jej pohľadu si nevšímal a len krútil hlavou a niečo si pre seba mrmlal. Posledný vošiel do siene Staršina.  „Som rád ,že si to nakoniec stihla.“ Povedal prívetivo smerom k nej. Akki si toho nevšimla ale okolo Ariho boli asi traja vlci a dávali naňho pozor. „Od špiónov sa nám donieslo ,že susední kmeň má nejakých spojencov. Nevieme kto to je ale vraj sú silný. Som teda nesmierne rád, že si tu a tvoji priatelia tiež.“ Akki sa nesmelo usmiala. Stále si nemohla zvyknúť ako sa tu k nej chovajú. Staršina vstal a odišiel zo siene. Priatelia sa jej okamžite začali vypytovať čo sa dialo v meste a prečo bola zranená. Akki im všetko vyrozprávala, ako ju prichytili v chráme, o Kňazovej ponuke a nakoniec o tom ako ju vlastne Ari zachránil. „Čo si ty vlastne zač?“ spýtal sa Ariho zamračený Hayate. „Hayate. Vieš ,že aj škret vie byť milší?!“ ohriakla ho Akki. Ari sa len usmial a začal rozprávať. „S Akki sme od mala najlepší priatelia. Keď som bol malý oddelili ma od  môjho brata . Akki mi ho tak trochu nahrádzala.“ Rozprával rôzne historky čo sa im prihodili. Ako Akki prvý krát letela na vzdušnom skate a nabúrala Kňazovi do kancelárie a veľa ďalších. Všetci sa dobre zabávali len Hayate sa nezbavil protivnej nálady. Neskoro v noci si všetci ľahli spať, Akki sa stúlila k Nišuovi ale nemohla zaspať. Bola taká šťastná, že Ariho znovu našla. Skoro ráno vzdala pokusy o spánok a vyšla zo siene. Ostatný ešte spali tak si mohla trochu zacvičiť bez toho aby ju niekto kybycoval. Vytasila meč a postavila sa do bojovej pozície. Skúsila ním švihnúť, potešilo ju keď meč vydal svištivý  zvuk. Postupne si prešla všetky obraty a kroky. Keď dokončila posledný otočila sa na prihliadajúceho Ariho a usmiala sa. „Ako dlho tu si?“ opýtala sa mierne zadýchane. „Nie dlho, asi od posledných troch otočiek.“ Odlepil sa od steny , o ktorú sa predtým opieral a približoval sa k nej. „Musíš ten meč držať takto, inač by protivníkova čepeľ po ňom skĺzla a zranil by ťa.“ Ukázal jej ako má správne držať meč a jemne sa pritom dotkol jej ruky. Akki očervenela ako paprika. „Skús ním teraz švihnúť. Dobre. Vidíš ,teraz je to správne.“ Pochválil ju a ona mu vyplazila jazyk. „Máš sa ešte čo učiť.“ Podpichol ju mladík. „Ty máš čo hovoriť, s mečom si bol vždy najlepší.“ Zaškľabí sa naňho. Ari sa nevine usmeje.  Obidvaja sa naraz rozosmejú. Z diaľky ich pozoruje Hayate a mračí sa. „Hayate, čože sa tak mračíš?“ tľapne ho po chrbte Yuri. „Nemračím.“ „A ten ksicht teda znamená čo?“ „Čo by mal znamenať?“ opýta sa démona. „Že sa mračíš?“ skúsi nadhodiť. Hayate po ňom hodí vražedný pohľad, otočí sa a odíde.  Yuri sa uchechtne a priblíži sa k smejúcej sa dvojici. „Vieš, že mi niekoho pripomínaš?“ „Eh?“ Ari nie je schopný odpovede. „Bohužial si neviem spomenúť koho.“ Škrábe sa na hlave a niečo si hundre pod nos. Ďalšie dni sa niesli v znamení príprav na vojnu. Presunuli sa na druhú stranu kopca, zo svahu mohli pozorovať mýtinu , na ktorej predpokladali, že sa odohrá boj. Nišu bol ešte s niekoľkými vlkmi poslaný ako špeh takže ho Akki sotva zastihla. Tiež nemala času nazvyš, trénovala kedykoľvek sa dalo. Staršina ju tiež oboznamoval s veliteľskými povinnosťami. Mala toho nad hlavu a Hayate jej to tiež neuľahčoval, stále bol kvôli čomusi namosúrený ako starý kocúr.

Sedela pri ohni, noc bola jasná a pomaly už začínalo byť aj teplo, povzdychla si. Zrejme hlasnejšie ako by chcela, „trápi ťa niečo?“ spýta sa Ari, prisadne si ku dievčaťu a priateľsky ju objíme okolo ramien. „Len....ale nič.“ „No tak.“ Povzbudí ju, Akki sa nesmelo usmeje a zverí sa svojmu priateľovi. „ Trápi ma Hayate, stále je taký protivný. A ja mám pocit, že je to z časti kvôli mne.“ Zaškľabí sa, „a tiež, chcela by som naspäť svoje telo. Tie uši a chvost mi už lezú na nervy!“ zavrčí. „Uvidíš to sa spraví, Hayate nemôže byť stále taký naštvaný. Ale s tým telom ti zrejme nepomôžem, nie som kúzelník.“ „Viem.“ Zašeptá, oprie sa mu o rameno a nechá svoje myšlienky nech plynú. Hayate sa odlepí od kôry blízkeho stromu, ešte sa otočí aby spočinul pohľadom na dvojici pri ohni a kráča ku svojmu stanu. Dostal nápad a musí ho dostať z hlavy.

„Akki videla si Hayateho?“ pýta sa jej o dva dni neskôr Inuva. „Nie už dva dni som ho ani nezahliadla.“ Zavrtí hlavou s vlčími ušami. Inuva sa zatvári ustarane. „Musím ho nájsť. Pomôžeš mi?“ dievča sa snaží všelijako vykrútiť ale nakoniec kývne. „Idem sa pozrieť do jeho stanu, možno je tam zalezený.“ Zakričí za vzďaľujúcim sa mladíkom. Len jej zamáva a pokračuje ďalej. „Hayate si tu!? Hej Hayate!“ kričí kým vstúpi do stanu, príšerný kašeľ. Akki sa zastaví, spamätá sa, rýchlo odhrnie plachtu a vojde do stanu. Chvíľu si privyká na prítmie, na zemi leží schúlený Hayate a príšerne kašle. „Hayate!“ zohne sa k nemu. „Vnímaš ma? Hayate!“ trasie s ním ako o dušu. „Vnímam tak čo kebyže zo mňa prestaneš vytriasať dušu?!!“ zavrčí podráždene ale niečo tomu chýba. Jeho kedysi prenikavý hlas je teraz tichý a skôr sýpe ako hovorí. „Čo si tu preboha robil tie dva dni?“ hľadá vodu, po chvíli nájde džbán , prisadne k Hayatemu. Podoprie ho a pomaly mu nalieva chladivú tekutinu do hrdla. Už je mu lepšie, vytiahne teda z vrecka akúsi vec. „Daj si to na krk.“ Akki si začne prezerať čo jej podal. „Veď je to obojok!“ Hayate sa pousmeje, chce si ľahnúť, ľahnúť a spať. „Ten “OBOJOK“ ako mu ti vravíš ti umožní sa kedykoľvek vrátiť do svojho pôvodného tela.“ „Ale.... to nemôže.....veď...Hayate.... ty si použil....čiernu mágiu!“ kokce prekvapením. „No tak trocha.“ Znovu sa rozkašle.  „Hovoril si, že už ju nepoužívaš a teraz toto?!“ „Akki kľud, prevažne je to biela mágia, z čiernej som použil len esenciu, ktorá potlačí tvoju vlčiu stránku.“ Hovoril so zvláštnym svitom v očiach. „Ale...“ „Neboj, nič ti to ani tvojmu okoliu nespraví, jedine tak šok.“ Pokúsil sa o úsmev ale bol strašne unavený, dva dni nepretržitého čarovania si vyberali svoju daň. „Ale čo ty?!“ túto otázku nečakal, vydrží teda ešte chvíľu hore. „Čo by malo byť so mnou?“ „Pozri v akom si stave!“ kričala, vyskočila na nohy, nedokázala obsedieť. „ Čo ak ti to niečo spraví, vieš ako sa budem cítiť?!“ pokračovala v neutíchajúcom kriku. „Budeš šťastná, že si sa ma zbavila?“ navrhol ironicky Hayate, pričom čakal čo z nej vypadne. Záleží jej na mne aspoň trochu, otázky mu bežali vedomím ako splašené stádo koňov. „Čo si o mne myslíš!!!“ zahučala naňho až ním trhlo. „Cítila by som sa hrozne, že si si kvôli mne ublížil ty somár!“ „Môžeš prestať jačať? Chce sa mi spať.“ Ako to do povedal hlava mu klesla, spal ako poleno. „Hayate?“ podišla k spiacemu mužovi, pod viečkami sa mu nekľudne mihali oči. Asi sa mu niečo sníva, pomyslela si, odhrnula mu dlhší prameň modrých vlasov z čela. Našla prikrývku a zababušila ho do nej až po bradu. „Čo sa tu deje? Akki čo si tak hulákala?!“ „Nekrič Hayate spí!“ zasyčala na znepokojeného Yuriho. „Spí?“ neveriacky sa na ňu díval. „Hej tak buď láskavo ticho!“ otočila sa na opätku a odkráčala preč. Ja to dievča nepochopím, zakrúti hlavou démon a potichu odíde. Akki sa zastaví na úpätí kopca, prezerá si čierny obojok s príveskom, je to nejaký znak ale Akki ho nepozná. Nakoniec si ho pripne, zavrie oči, praje si byť zase taká ako predtým, vo svojom pravom tele. Ari zbadal Akki stáť na úpätí kopca, rozbehol sa teda k nej. Ako sa približoval zdalo samu dievča nejaké čudné, chvost sa skracoval ,uši mizli. „Akki?“ zastavil sa nechápavo pri nej. „Ari? Chceš niečo?“ milo sa usmeje. „A...ko?“ „Čo?“ zamrká riasami a natočí hlavu na bok. „Ako si sa vrátila naspäť do svojho tela?“ opýta sa celý ohromený náhlou zmenou. „Takže to funguje?“ rozosmeje sa a hodí sa Arimu okolo krku. Nechápavo ju zovrie v náručí a dožaduje sa jej pozornosti. „Akki kto...čo?“ „To Hayate, to vďaka nemu!“ výska radostne. Ari sa zamračí, „Ari prečo sa mračíš?“ úsmev jej začína miznúť z tváre. „Nemala by si mu veriť.“ „Čože? Hayate je môj priateľ, verím mu. Ak sa ti to nepáči máš smolu!“ pustí ho, ruky si prekríži na prsiach a čaká odpoveď. Ari sa zrazu rozosmeje, „stále si taká tvrdohlavá, nuž keď mu veríš skúsim to aj ja.“ Postrapatil ju po hlave, s úsmevom sa otočil a nechal Akki samu na kopci. Nechápavo pozerala za odchádzajúcou postavou, otočila hlavou, práve zapadalo slnko. Natočila tvár tak aby ju pohladili posledné teplé lúče. V noci ešte išla skontrolovať Hayateho ale ten spal tvrdo a kľudne. „Blázon.“ Zašeptala , vyšla zo stanu a pobrala sa do vlastného. Hayate sa prebral na druhý deň večer, cítil sa ešte malátne ale už ho pomerne dosť trápil hlad. Keď upokojil protestujúci žalúdok, vybral sa pohľadať priateľov. Sedeli pri vatre, rozprávali sa, smiali a jedli. Hayate mal pocit, že k nim nepatrí, on, vždy namrzený sa nikdy nesmial na Yuriho veselých historkách a Akkiiných nepodarených kúskoch. Držal sa stranou, ale prečo? Mal strach? Možno, kto vie, každopádne si tento večer prvý krát sadol modro-vlasý muž k ohňu a smial sa spolu so svojimi priateľmi. „Som rada, že si sa dnes bavil Hayate.“ Povedala opatrne Akki, keby sa náhodou jeho dobrá nálada zmenila na jednu z tých, pri ktorej by sa mu radšej vyhol aj Kerberos*. „Hej, aj ja. Akki, už,... už si skúsila ten prívesok?“ spýtal sa len tak medzi rečou. Obidvaja ležali na tráve, Yuri a Ari sa pripito rehotali a Inuva dával pozor aby si niečo nespravili.  „Hviezdy,.... často si prajem byť ako ony, nič nerobiť, nemať starosti a len pozorovať ľudí ako sa tu dole lopotia.“ Hayate na ňu otočil hlavu. „Neodpovedala si mi na otázku.“ Usmial sa. Akki sa naňho neotočila stále si prezerala oblohu posiatu hviezdnymi drahokamami. „Skúsila a neviem ako by som ti zaňho poďakovala.“ Konečne stočila pohľad naňho. Hayate sa vrelo usmieval, jeho úsmev bol vzácny asi ako slnečné lúče v sídle vlčích démonov(no je to pod zemou takže nebyť svetielkujúcich húb tak je tam tma ako vo vreci). Keď sa usmial hrialo vás pri srdci. „Stačí, keď budeš šťastná, nič viac nechcem.“ Akki sa otočila na bok, hlavu si podoprela rukou a premýšľala o tom čo jej priateľ povedal. Nakoniec sa odhodlala, opatrne sa naklonila a vtisla Hayatemu bozk na čelo, „Ďakujem.“ Zašeptala pri čom sa odtiahla celá červená. Samým ohromením si Hayate nestihol všimnúť kedy odišla, prekvapene zamrkal a vzápätí očervenel ako paradajka. „Ona ma pobozkala!“ bežalo mu mysľou. „Nepobozkala len ti dala pusu na čelo, to je rozdiel!“ ozval sa tichý hlások v jeho hlave. Hayate ňou zatrepal aby ho vyhnal, zavrel oči a snažil sa utriediť si myšlienky. Rozhodol sa, že už pôjde spať. Keď sa zdvihol na odchod zastavil ho opitý hlas. „Hej, Hayate kam ideš?! Ideš za Akki?!“ Ari sa usmieval na udiveného priateľa, vzápätí sa jeho úsmev zmenil na zlostnú grimasu a Ari sa s úsilím dopĺňajúcim fučaním postavil na vratké nohy. „Neopováž za ňou ísť počuješ?!!“ Zahrozil mu zovretou päsťou. „Pokial viem tak môžem robiť čo chcem. Teda ísť aj za Akki a taký sopliak ako ty mi v tom brániť nebude.“ Uškrnul sa jeho smerom. Ari sa teraz podobal na rozzúreného býka, tak isto ako , keď býk vidí červenú , tak keď Ari videl Hayateho samoľúby úsmev sa po ňom vrhol. Hayate sa ľahko vyhol jeho zle mierenému skoku a pobavene sa pozeral ako Ari zaryl hubou do zeme. S menšími obtiažami sa vyškriabal znovu na nohy a pustil sa do modro-vlasého muža. Uhýbal sa jeho nemotorným ranám bez väčšej námahy. „Akki sa nedotkneš ty, černokňažnícky bastard!“ Hayate sa zarazil, nestihol sa uhnúť ďalšej rane. „Rozumel si?!“ dychčal Ari. „Nehovor mi ,že žiarliš?!“ utieral si pramienok krvi čo vytiekol z natrhnutej pery. „Nežiarlim, chránim ju pred takými ako ty!“ Hayate nakrčil čelo. „Kvôli takým ako ty ju vykopli z mesta, nedovolím aby si tým , že sa do jedného z nich zamiluje zničila život!!!“ Hayate teraz treštil oči, „o čom to ten idiot melie?!“ „Ari myslím že to by už stačilo!“ tichý autoritatívny hlas zadržal ďalšiu salvu mladíkových obvinení. „Drž sa od nej ďalej!“ zavrčal , Inuva ho musel podoprieť a spolu kráčali preč. „Už viem koho mi pripomína.“ Hayate si trel čeľusť a zvedavo si prezeral démona. „Nevšimol si si to, vypadajú takmer rovnako.“ Pobavene si odfrkol a pomohol na nohy “černokňažníkovi“. „To myslíš tých dvoch blonďavých bláznov?“ Yuri sa len zasmial, poprial Hayatemu pekný zvyšok noci a zmizol v tme. Hayateho čakalo v stane prekvapenie, uprostred sedel na deke Staršina. „Prajete si niečo? Chcel by som si ísť ľahnúť.“ Zavrčal nepríjemne na šedého vlka. Staršina privrel svoje žlté oči, kývol vedľa seba nech si Hayate sadne. „Spôsobuješ tu dosť rozruchu.“ Prehovoril konečne, nad čím sa Hayate len pousmial. „Nie, že by to bolo zlé. Oživí to atmosféru pred bojom, ale mohol by si sa pokúsiť nevyvolávať bitky. Čo značí, nejakú chvíľu sa vyhýbať Akki. Kým sa Ari upokojí a poprípade zmení na teba názor.“ „Mám ju ignorovať?!“ nadychoval sa k odporu ale Staršina ho umlčal. „Nemusíš ju ignorovať ,len si voči nej zachovaj odstup, keď bude nablízku Ari. Zrejme je alergický na čarodejníkov.“ Zasmial sa vlk. Hayatemu však nebolo do smiechu, pomaly si začínal uvedomovať čo preňho Akki znamená a akurát vtedy sa sem musí pripliesť ten naničhodník.

 *Kerberos: ja viem ,že je to trochu neskoro ale no čo lepšie neskoro ako vôbec. Taže Kerberos, z gréckej mytológie, je veľký trojhlavý pes, ktorý stráži vstup do podsvetia. Pre tých čo nevedeli :D

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Zatím nebyl vložen žádný komentář