Jdi na obsah Jdi na menu
 


Zvony katedráli

6. 11. 2007

Zvony katedrály

 

Nišu bežal čo mu sily stačili, mohlo sa jej stať čokoľvek a on si to teraz dával za vinu. To, že na ňu nedával pozor, že ju nezastavil, nemala ísť za tým vlkom, všetko sa tým len pokazí. Ostatný bežali za ním, všetci sa o ňu báli. To ako bola včera vystrašená, nedokázala by sa brániť keby na ňu zaútočil. Križovatka, musíme doprava tade išli, určuje Nišu smer, je si istý ešte cíti jej pach a tiež pach toho vlka. Ďalšia križovatka, no ako zabáčali všetko sa začalo triasť. „Čo sa deje?!“ pýta sa Hayate. „Neviem, musíme si švihnúť!“ odpovedá Yuri. Znovu sa rozbehnú teraz ešte naliehavejšie, poháňa ich strach , strach o Akki. Vbehnú do miestnosti  s presklenným stropom. „Akki!!!“ zakričí Hayate, keď ju uvidí uprostred pentagramu v bezvedomí. Pribehne k nej a snaží sa zistiť či je v poriadku. „Žije.“ Zo srdca mu spadne obrovský kameň. Vezme ju do náručia, beží ku ostatným. Vybiehajú z miestnosti, ktorá sa v nasledujúcich sekundách zrúti. Stihli sme to práve včas, pomyslel si Inuva. Celý hrad sa otriasa a oni sa snažia dostať von, pribehnú ku bráne. Inuva schmatne Ai a batohy. Práve, keď sa dostanú z dosahu padajúcich kusov mramoru, celý hrad sa akoby prepadne do seba. Zostane po ňom len pár kúskov kameňa. Hayate položí Akki na zem, pristúpi k nej Inuva. Snaží sa ju prebrať ale bezvýsledne. „Neviem, čo jej je? Nedokážem ju prebrať. Mali by sme sa vrátiť do mesta, tam sa o ňu môžem lepšie postarať.“ zdvihne zrak k Yurimu. Yuri kývne hlavou, „Máš pravdu , tam to bude pre ňu bezpečnejšie.“ Akki vyložili Nišuovy na chrbát a prikryli ju dekou aby nezmrzla. Z kopca nad nimi ich pozoroval snehovo biely vlk. Bol smutný , že nemali viac času ale tak to musí byť, len takto si Akki uvedomí kto vlastne je. Sadne si a ticho zavyje. Nišu sa otočí a pozrie na kopec , no nič nevidí. Ale mal taký čudný pocit ako keby niekto plakal. Nikto nemôže počuť vlčie vytie ,ktoré sa teraz vznáša nad mestom Urure. Na nebi sa začnú sťahovať čierne mraky. Skupina priateľov sa čo najrýchlejšie snaží dostať do mesta aby ich nezastihla búrka. Pre Akki by totiž mohla byť osudná. „Brána ,konečne!“ zavýskne Hayate hneď ako zbadá brány mesta. Prebiehajú na poslednú chvíľu, za nimi sa železné vráta zatvoria a nechávajú vonku nešťastníkov , ktorí to nestihli. „Fuj, to bolo o fúz, teraz rýchlo musíme dať Akki do teplej postele, takto je celá zmrznutá.“ namieria si to rovno k hotelu Ayame a dúfajú , že aj teraz ich tam nechá .Yuri zabúcha na dvere hotelu. Po chvíli počujú kroky ako sa niekto blíži ku dverám. „Kto je to, mám zatvorené. Yuri čo sa stalo, čo je s Akki?“ pýta sa jedným dychom v okamihu ako ich uvidí a púšťa ich dovnútra. Zavedie Nišua a ostatných do jednej zo svojich izieb. Inuva položí Akki na posteľ , začne sa hrabať vo svojom batohu. „Tak čo sa stalo, Yuri?“ pýta sa vystrašená Ayame. „To kebyže vieme.“ Odpovie len a ďalej sleduje Inuvu ako vyberá rôzne malé prístroje ,mastičky a bohvie čo ešte. Hayate si sadá do kresla a tiež ho pozoruje, nedáva to na sebe vidieť ale strašne sa o Akki bojí.

Inuva sa konečne postaví, no nie je práve šťastný tým čo zistil. „Už vieš čo s ňou je?“ spýta sa s nádejou v hlase Hayate. Inuva si vzdychne a tiež si sadne do kresla. „Stále poriadne neviem čo jej je, vypadá to na akýsi druh kómatu alebo niečoho podobného.“ Hayatemu zmizne z tváre aj ten kúsok nádeje ,ktorý tam bol. Dúfal, že to nebude nič vážne, že možno len spí. „Ako to myslíš kómatu?“ spýta sa Yuri. „Neviem nedokážem ju prebrať a jej mozgová činnosť je veľmi slabá. Treba len čakať.“ Na všetkých sadol nepredstaviteľný smútok a pocit viny. Boli tam aby ju chránili a ako to dopadlo, je v kómatu a nevedia kedy sa preberie, keď sa vôbec ešte preberie. Ayame nechala Nišua v izbe s Akki. Ostatným pridelila voľné izby, ktoré mala. Jediný kto zostal ešte v izbe s Akki bol Hayate. Chcel na ňu dávať pozor. So slovami, že na ňu bude dohliadať a zavolá ich keby sa niečo stalo, presvedčil Inuvu aby si išiel na chvíľu ľahnúť. Ai bola schúlená pri Nišuovi kde nekľudne spala a prehadzovala sa zo strany na stranu. Nišu ju oblizol, konečne sebou prestala hádzať. O pár hodín začala strašná snehová búrka, všetci, ktorí nemuseli byť vonku boli doma a tí ktorí museli  sa snažili niekde schovať. Hayate odišiel od okna, už sa mu zunovalo pozerať na chumelicu vonku. Sadol si a po chvíli zaspal nekľudným spánkom.

Búrka trvala tri dni, počas nej nikto nevystrčil nos von. Keď sa živly trochu upokojili a už len mierne snežilo, vyšiel Hayate na chvíľu von sa natiahnuť a nadýchať sa čerstvého vzduchu. Keď už som vonku trochu sa poprechádzam, zmyslel si. Nohy ho zaviedli až ku katedrále. Zdvihol hlavu aby mohol vidieť zasnežené veže, ktoré boli vidieť aj z obrovskej diaľky. Bol obed , zvony začali znenazdajky vyzváňať poludnie.

Nišu spal, celú noc prebdel pri vrtiacej sa Ai, ktorá ho stále kopala. Takže teraz si užíval nikým nerušený kľud. Zvuky zvonov doľahli až sem, z ničoho nič sa Akki prebrala. Prudko sa posadila a zakryla si uši rukami, „Nech to prestane! Stašne to bolí, nech prestanú!“ kričala. Do izby sa vrútili Yuri a Inuva vydesení náhlim krikom. Inuva sa zohol k Akki a zakryl jej uši ešte aj svojimi rukami, nemohol sa pozerať ako jej tečú slzy. „Inuva, čo sa to deje?“ pýta sa nechápajúci Yuri. „Zrejme jej vadí ten zvuk.“ povedal len. Zvonenie prestalo , Inuva odtiahol svoje ruky a pozrel na Akki. Kašlal na všetko a objal ju. „Vieš ako sme sa o teba báli?“ hovoril jej do vlasov. Akki sa už spamätala z príšerného zvuku zvonov a začala sa rozhliadať kde je. „Akki si v poriadku?“ pozrie na Yuriho, nikdy si nemyslela , že sa jej niečo také spýta. On bol vždy ten čo si zachovával chladnú hlavu a mal o všetkom prehľad. „Myslím, že hej. Len , ako ste ma sem dostali?“  Nišu prišiel k posteli a položil si na ňu hlavu. Akki ho po nej pohladila. „Takže ty si ma sem dotiahol?“ Nišu sa usmial, bol rád, že už je v poriadku. „Počkaj ,keď sa to dozvie Hayate. Neverila by si ako sa o teba bál.“ „On? To nie je možné, to sa mu muselo niečo stať. Neudrel sa náhodou do hlavy?“ hovorí neveriacky. „Ja nie som ten kto sa udrel do hlavy a bol tri dni v bezvedomí.“ Povie Hayate od dverí. Akki sa naňho otočí, „čo ty vieš?“ povie a zaškľabí sa na neho. „ Ja som za to nemohla.“ Hayate prevráti oči , no ďalej to nerozoberá, nemusia sa hneď začať hádať. „Čo sa tam vlastne stalo, kam si zmizla?“ vybafne na ňu Yuri. „Ja som išla za tým vlkom. To bol....“ odmlčí sa , na mysli jej vystanú spomienky na tú krátku chvíľu, kedy ju objímal. Ešte teraz cíti jeho dotyk na svojej koži a počuje jeho hlas vysloviť svoje meno. Ostatný sa na ňu netrpezlivo pozerajú. „Bol to môj otec, ten vlk.“ dopovie. Všetci okrem Nišua vytreštia oči, on zrejme vedel kto je ten vlk. „Dobre som počul ten biely vlk bol tvoj otec?“ spýtal sa Yuri ešte raz, nejako tomu nemohol uveriť. „Hej , keď som za ním prišla on sedel v tom pentagrame. Dotkla som sa ho a on sa zmenil. Vypadal takmer ako človek. No po chvíli sa všetko začalo triasť a zase zmizol.“ Nikto nič nepovedal. Nechceli rušiť ticho , ktoré zavládlo po jej slovách. „Vravela si, že si vstúpila do pentagramu?“ pretrhol ho až Hayate. „Hej.“ šeptla. „To môže vysvetľovať prečo bola tri dni v bezvedomí. Pentagram ju obral o silu.“ Všetci sa naňho prekvapene pozrú, odkiaľ to vie, im beží hlavou. „Ja som vám nepovedal, že mám nejaké tie skúsenosti s mágiou?“ teraz je prekvapený on. „Hayate ale niečo mi povedz, akou mágiou si sa zaoberal?“ spýta sa ho Yuri. „Prečo?“ „Pretože pentagrami sa používajú len na čiernu mágiu, veľmi zriedka na bielu.“ odôvodní svoju otázku. „Všetkými možnými druhmi mágie, ale máš pravdu prevažne čiernou.“ Povie bez jediného náznaku ľútosti v hlase. „vtedy mi bolo jedno aká je to mágia , hlavne , že bola silná. Neskôr som nato aj doplatil.“ Sklopil zrak, nechcel vidieť opovržlivé pohľady svojich priateľov. „Preto ťa vyhodili z mesta?“ pozrel sa na toho kto sa ho pýtal. Akki sa naňho dívala so súcitom, čo ho mierne prekvapilo. Čakal, že bude kričať a nikdy ho už nebude chcieť vidieť. No ona ho ľutovala. „Áno , kvôli tomu ma vyhostili z môjho mesta.“ Akki sa pousmiala, „Každý máme svoje hriechy a sami si za ne aj zodpovedáme. Avšak ich váhu môžu zmenšiť priatelia, ktorí ti odpustia.“ Hayate nevedel čo má povedať Akki mu dala niečo čo nedokáže vytvoriť mágia a nedá sa to ani kúpiť. Dôverovala mu, že ľutuje toho čo kedysi spravil.A dôvera je veľmi potrebná pre priateľstvo. Hayate jej úsmev opätoval. „No dobre, teraz preč , Akki si musí ešte oddýchnuť.“ „Ale veď tri dni v kuse spala tak jaké oddychovanie.“ namieta Hayate vo dverách. „Potrebuje sa najesť a musím spraviť nejaké testy ,pri ktorých vy nemusíte byť.“ vyhadzuje ich so  smiechom Inuva. „Jaké testy?“ spýta sa s hrôzou Akki. „Žiadne to len aby dali pokoj.“ uškrnie sa Inuva. Akki sa začne smiať na plné hrdlo. Za chvíľu vojde do izby Ayame, „Takže si v poriadku to som rada, všetci sme sa o teba báli.“ Usmeje sa a položí podnos s jedlom na posteľ. Akki sa s chuťou pustí do jedla, tri dni nemala v ústach ani omrvinku.

 Večer k nej do izby prišiel ešte Hayate, Akki mala na kolenách Ai , ktorá sa medzitým prebrala a urazila sa , že ju nikto nezobudil , keď sa Akki prebrala. No po chvíli to nevydržala a začala veselo vrtieť chvostíkom. „Akki vážne ti nič nie je?“ spýta sa už asi po stí krát Hayate. „Nie nič mi nie je, neboj som sto percentne v poriadku.“ Hayate pozrie von oknom, dnes je spln. „Na čo pozeráš?“ Hayate sa na ňu otočí, „Čože ,ale nič , len ,že dneska je spln.“ „Vážne ani som nevedela.“ postaví sa a podíde k oknu. „No nič, idem aby si mohla ísť spať, dobrú noc.“ Hayate sa ešte otočí vo dverách a prezerá si Akki stojacu pri okne. „Dobrú noc.“ Ani si nevšimol kedy sa otočila na neho. „Čo ,aha ,prepáč. Dobrú.“ červený zatvára dvere. Čo mu je , je nejaký čudný, hovorí si pre seba Akki. Ide si ľahnúť, pritúli k sebe Ai a za niekoľko minút zaspáva.

Ai sa zobudí na to , že jej je zima. Otvorí oči , ale Akki nikde. Začne sa trochu báť, kde môže byť? Zoskočí z postele, dvere do izby sú otvorené, takže kľudne vybieha von. Hľadá kde je Nišu no nikde ho nemôže nájsť, ide teda do izby chalanov. Podľa pachu ju ľahko nájde. Začne škriabať na dvere a kňučať. Ale nikto sa neozýva ani náznak ,že by ich to zobudilo. Tí majú tvrdé spanie, myslí si malá Ai a začne vyť. Nato konečne niekto reaguje, Hayate otvorí dvere a zbadá za nimi sedieť Ai. „Ai čo je ,prečo nespíš?“ pýta sa rozospato. Ai ho ťahá za nohavice do Akkiinej izby. Hayate ju ospalo nasleduje.  „Tak čo je?“ pýta sa rozhliadajúc po izbe. Niečo mu tu chýba, keď si uvedomí, že to čo chýba je Akki okamžite sa rozbehne ju hľadať. Prešiel každú izbu nikde nie je. Vybehol von, šok ,ktorý zažil mu skoro privodil infakrt. Akki stála na streche hotelu len v nočnej košeli a pozerala sa na mesiac. Hayate nájde rebrík, po ktorom vylezie na strechu. „Akki, čo to stváraš, veď chytíš nejakú chorobu!“ ignoruje ho . „Akki...“ „Nie je ten mesiac nádherný?“ opýta sa ho. „Hej to je, ale si akási čudná, nie je ti niečo? Akki?“ znovu si ho vôbec nevšíma. Je polnoc a tak ako obyčajne začínajú zvoniť zvony z katedrály. Len čo Akki započuje ten zvuk zakryje si rukami uši a čupne si. „Nech to prestane, tie strašné zvony! Nech prestanú!“ Hayate k nej vystrašene prikľakne. „Akki, počuješ ma Akki!“ kričí na ňu. Zničoho nič ho odhodí. Hayate sa čuduje kde vzala takú silu. No to nebolo jediné prekvapenie. Akki začal rásť vlčí chvost , blond vlasy sa zmenili na farbu mesačného svetla a jej nezábudkovo modré oči sa zmenili na jantárovo-žlté. „Akki?“ vyvaľuje oči Hayate. Akki sa strhne skočí a je preč. Na strechu vybehnú Inuva a Yuri ,ktorých zobudila Ai. „Hayate, kde je Akki? Čo sa stalo, hej Hayate?“ mávne mu pred očami rukou Inuva. „Sakra! Akki sa zmenila, ona, jej narástol chvost a oči aj vlasy zmenili farbu. To keď začali zvoniť tie zvony.“

„Čože?“ nechápe Inuva. Yuri sa pozrie na Hayateho či mu nepreskočilo, bohužiaľ nie. „Poďte, rýchlo asi viem kde bude!“

Akki to ťahalo ku katedrále ako molu ku lampe. I keď jej zvuk zvonov spôsoboval muky, niečo ju tam strašne ťahalo. Na nič iné nemyslela, len , že sa musí dostať do katedrály. Nevedela prečo sa tam musí dostať jednoducho tam musela byť. Všetci traja bežali ku katedrále čo im sily stačili. Avšak, keď tam prišli Akki bola už dávno dnu.  Vošla obrovskými vrátami do hlavného chrámu, pocit ,ktorý ju sem vylákal zmizol a ona začal cítiť nepríjemné mrazenie. Prišla bližšie ku oltáru , okamžite ako sa ho dotkla , vystrelil jej do ruky bolestivý kŕč. Stiahla ju a viac sa oltáru dotknúť nepokúšala. Temno zavrčala a prezerala si spálenú dlaň. Otočila hlavou, cez vráta práve vchádzali jej priatelia. Postavila sa do bojovej pozície a zavrčala. Dokiaľ to nespravila tak si ju nevšimli. „Akki?“ spýtal sa s nádejou a strachom v hlase Inuva. „Inuva to teraz nie je Akki, ktorú poznáme. Ukázala sa jej druhá polovica a ona ju neovláda, nespoznáva ťa.“ Prehovoril do ticha katedrály Yuri. Akki ako na dôkaz toho znovu na nich zavrčala. „Akoto myslíš, že to nie je ona?“ Hayate naňho neveriacky hľadí. „Pamätáš si ako nám hovorila, že je polodémon ale , že sa to neprejavilo? Tak teraz sa dostala na povrch jej druhá polovica.“ Akki viac nečakala, vyskočila na rímsu okna, ešte raz sa obzrela preskočila oknom a bola fuč. „Tak za toto nám asi nepoďakujú.“ prehodil Hayate ,keď vybiehali von z katedrály. Akki skákala zo strechy na strechu a chalani ju nasledovali dolu po zemi. Z jednej uličky sa k nim pridal Nišu, no nezostal dlho. Vyskočil tiež na strechu a snažil sa dobehnúť Akki, ktorá svojou premenou získala neuveriteľnú rýchlosť. Nišu ju musel dobehnúť a získať chalanom čas aby sa  dostali k nej. Nadbehol jej a skočil pred ňu. Akki ho preskočila a ďalej pokračovala v behu akoby sa nič nestalo. Nišu zavrčal a rozbehol sa ju znovu prenasledovať.

Kde je, stratili sme ju, ksakru, nadáva v duchu Hayate. „Mali by sme sa rozdeliť.“ navrhne Yuri. „Dobre.“ súhlasia obidvaja. Každý sa vydá inou ulicou mesta Urure. Mesta, ktoré im prinieslo toľko otázok a tak málo odpovedí. Hayate vylezie na jednu strechu, je to niečo ako malá veža. Ani nevedel aké mal šťastie, na tej streche sa krčila Akki. Temné zavrčanie ako z najhlbších hlbín pekla vôbec nečakal, takže sa dosť mykol. Otočil sa, v protiľahlom rohu bola skrčená Akki. „Akki , to som ja Hayate.“ pomaly sa k nej približuje . Znovu zavrčanie tak sa zastaví. „Akki.“ Skúsi sa jej dotknúť, Akki sa vymrští ,zaryje mu pazúry do krku a odhalí biele tesáky. „Akki.“ Snaží sa jej stisk uvoľniť, ale bez úspechu. „Akki, prosím preber sa.“ Akki pritlačí viac a Hayatemu začne z rán tiecť krv. „Akki, počuješ ma dievčatko?“ Akki sa začne otáčať odkiaľ ten hlas vychádza no nikto iný tam nie je. „Akki, spomeň si , predsa tomu chlapcovi nechceš ublížiť.“ Akki sa zamyslí, snaží sa rozpomenúť kto je , kto sú jej priatelia. Ako sa pokúša rozpomenúť začne ju strašne bolieť hlava, už sa to pomaly nedá vydržať, keď: „Akki, miluješ ho či nie?“ táto otázka v nej vyvolala reakciu, po ktorej sa vrátili všetky spomienky, „Akki.“ Povie už značne priškrtene Hayate. Akki sa naňho pozrie, pritom zbadá svoje zakrvavené ruky a rany na jeho krku. Okamžite ho pustí, „Hayate, Hayate prepáč, prosím prepáč mi to!“  Hayate si uvedomí, že ho oslovila menom. „Konečne si to ty.“ Usmeje sa a upadne do bezvedomia, „Hayate, HAYATE!!!“ jej krik sa ozýva celým okolím. Akki ho zoberie do náručia a zoskočí zo strechy. Po chvíli narazí na ostatných . „Inuva, ja ,ja som nechcela!“ hovorí so zúfalstvom, z očí jej tečú prúdy sĺz. Inuva aj Yuri si vydýchnu , už je  v poriadku. No teraz sa musia postarať o Hayateho, takto by za chvíľu vykrvácal.

 Hayate sa preberá z bezvedomia, otvorí oči, je v hoteli kde spali aj predtým. Otočí hlavou. Čo ho dosť zabolí pretože rany na krku sa tak rýchlo asi nezahojili. Vedľa neho sedí v kresle Akki, hlavu má schovanú v rukách , spomedzi prstov tečú krištáľovo čisté slzy. „Akki.“ Dostane zo seba namáhavo. Akki dvihne hlavu, oči má červené od plaču. „Hayate, ja som nechcela, neviem čo to so mnou bolo. Prosím odpusť mi to.“ „Mohla by si pomalšie nestíham.“ Zastaví príval jej ospravedlnení. „Ale...“ umlčí ju zdvihnutým prstom. „To nič, nebola si to ty, ale mohla by si si dať spraviť manikúru ,čo ty nato?“ pousmeje sa . Akki sa naňho zamračí. No po chvíli sa búrlivo rozosmeje.

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

fest dobreeeeee

(Sora_Naegino22, 13. 1. 2008 14:51)

mno fajne sa to vyvija..paci sa mi to..konecne nejake naznaky citu medzi akki a hayate..heh..mno tesim as na dalsiu cast =)

uzasne:)

(LeHIKa www.lehikineanime.blog.cz, 7. 11. 2007 15:04)

velmi pekne sa to vyvija dalej:) coraz lepsie:)