Jdi na obsah Jdi na menu
 


Príbeh novodobej Sheherezad

27. 7. 2009

Príbeh novodobej Sheherezad

Každý deň sa zdal byť ako ten predtým. Nekonečná rutina ubíjala a ničila tvorivého ducha. Vždy som snívala, že sa zrazu zjaví princ a vezme ma so sebou preč, ďaleko od obyčajnosti ľudského života. Že sa mi moje prianie čoskoro vyplní som nečakala ani v najmenšom.

                                                ****************

Ako obyčajne sme vychádzali so spolužiačkami z budovy školy. Rozosmiate akousi poznámkou, potešené na duši , že škola konečne skončila. Neďaleko nás postávala čudná skupinka. Nebolo by na nej nič také zvláštne, keby neboli postavený do kruhu okolo jediného muža. Ako keby ho chránili. Muž bol tmavý, no vzhľadom na ročnú dobu to nebolo nič zvláštne. Upozornila som na túto skupinku ostatné spolužiačky. S chichotom sme prešli okolo nich.

„Hej, Lindi, zdá sa mi to alebo sa na mňa ten chlap pozeral?“ pošepla som kamarátke idúcej vedľa mňa.

„Možno sa do teba zaľúbil!“ vyprskla smiechom.

„No to určite!“ štuchla som ju do rebra nech si zo mňa nerobí bláznov.

„Hej, baby počujte Rianne sa nám zabuchla!!!“ zvreskla na plné ústa, že ju museli počuť aj na druhom konci mesta. V rozpakoch som ju tresla po hlave, no vzápätí sa začala smiať spolu s ostatnými. Takto sme nechali zvláštnu skupinku za sebou, netušiac čo naše malé divadielko vyvolalo.

                                                 ****************

„Safir.“ K mladému mužovi uprostred skupinky sa otočil jeden v vonkajšieho kruhu.

„Áno, pane?“

„Zisti mi všetko o tom dievčati.“ S ľahostajným pohľadom si prezeral svoje okolie.

„ O ktorom?“

„O tom ktoré oslovili Rianne.“ Muž sa usmial, žena ktorá práve vtedy prechádzala okolo a zbadala tento úsmev zakopla a nebyť mladíka pred ňou skončila by najmenej s rozbitým nosom.

„Hej, pani, dávajte bacha kade chodíte!“ húkol mladík na otrasenú ženu.

„P-prepáčte. Potkla som sa.“ Mladík to nechal tak a pokračoval ďalej v chôdzi. Žena ešte chvíľu zostávala v šoku, no potom sa spamätala a pobrala sa za svojím cieľom. Na usmievajúceho sa muža už ani nepomyslela.

                                                  ***************

 O týždeň neskôr

 

„Hej, mala si tam byť. Ti poviem kebyže tých chalanov vidíš tak odpadneš!“

„Nemohla som bola som s Bellou, mala narodky. A to boli jako taký pekný, abo čo?“ Nestihla mi odpovedať. Z reproduktoru sa zrazu ozvalo praskanie nasledované primitívnou zvučkou oznamujúcou, že hneď po nej nám bude prednesený nejaký neskutočne nudný oznam.

„Arianne Klein z tretej bé, okamžite sa dostavte do kancelárie riaditeľa. Opakujem....“

„Počuj ty si niečo vyviedla?“ spýtala sa ma prekvapene spolusediaca. Tak isto prekvapene som pokrútila hlavou a plná myšlienok „čo som asi tak spravila?“ som sa zdvihla a odkráčala z triedy.

                                                     ***************

Klop, klop! Zvuk hánok dopadajúcich na drevo upozornil osoby v kancelárii, že sa niekto chystá vstúpiť.

„Dobrý deň.“ Do dverí som strčila najprv hlavu, až potom som sa odvážila vojsť.

„Ach, tu si. Poď sem , poď , rýchlo!“ riaditeľov hlas znel mierne nervózne. Došla som ku kreslu v ktorom niekto sedel. Riaditeľ ma donútil ,aby som sa postavila priamo pred neho, tak že osoba v ňom sediaca ma mohla dobre vidieť.

„Je to tá ktorú ste mali na mysli princ Rayan?“ Princ? Také niečo ešte existuje? Teda okrem Britského kráľovstva? Začala som si muža lepšie prezerať. Vyzeral mlado, snáď o pár rokov starší než ja. Niečo sa mi na ňom zdalo povedomé, keby som si len vedela spomenúť čo. Z rohu miestnosti sa zrazu ozval hlas. Vyľakalo ma to natoľko, že som nadskočila.

                                                         **********

„Safir, vysvetli drahému riaditeľovi, že ja nevyjednávam. Nech okamžite zavolá to dievča, aby som si ho mohol odviezť, večer odlietam naspäť domov.“ Mladý muž sa uvoľnene rozvalil v kresle ako veľká mačka. Druhý z mužov, opretý v rohu miestnosti, pozorujúc oknom dianie vonku pred školou sa pousmial. Preložil pobúrenému riaditeľovi princovu reč a pridal k tomu aj pár viet v náznaku toho čo by sa stalo ak by princa odmietol. Riaditeľ strednej školy okamžite stratil všetku svoju bojovnosť a odovzdane dal zavolať požadované dievča.

 Klopkanie sa ozvalo práve vtedy, keď chcel princ naznačiť, že čakania už má akurát dosť. Dievča nesmelo pozdravilo a vošlo. Hneď nato ju riaditeľ odvliekol priamo pred princa a niečo zahuhlal.

„Riaditeľ sa pýta, či je to to dievča , ktoré ste chceli môj princ.“ Nový hlas dievča vystrašil. Princ sa usmial nad jej rozpakmi. Kývol na potvrdenie mužovej otázky. Riaditeľ si viditeľne oddýchol.

„Sefir, prekladaj!“

                                                          *************

Vyjavená som skákala pohľadom z nich troch a spracovávala  slová, ktoré mi boli povedané.

Rayan III. ,Korunný princ, generál major armády kráľovstva , ktoré bolo kedysi súčasťou zeme faraónov , no neskôr sa od nej oddelilo a teraz je to samostatná krajina s veľkým bohatstvom ako nerastným tak kultúrnym. Kráľovstvo Radživa. Tak tento princ ma chce odviezť do svojho kráľovstva a vziať si ma za ženu. Mohol by ma niekto uštipnúť? To nie je možné ,aby sa niečo takéto stalo. Každé dievča sníva o svojom princovi , ale keď príde na naozajstnú vec je tu príliš veľa okolností , ktoré sú proti. V návale strachu som začala zúrivo krútiť hlavou v zamietavom geste. Princova tvár sa z príjemného úsmevu zmenila na grimasu hnevu a pobúrenia. Muž zatiaľ stojaci v rohu miestnosti rýchlo priskočil k princovi a niečo mu šeptal. Budúci kráľ Radživy niečo vyštekol, postavil sa a bol preč.

„Ospravedlňujem sa, že sme vás svojím návrhom takto prekvapili. Ak dovolíte, volám sa Safir. Som pravá ruka princa Rayana. Doporučujem vám  dôkladne o tomto návrhu popremýšľať, princ sa nebude pýtať dvakrát. A môžem vám povedať, že vždy dostane čo chce.“ S týmto sa uklonil a nasledoval svojho pána.

                                                     

                                                       ******************

Rozčúlene som dupala naspäť do triedy. Ako si to predstavuje?! To si myslí, že poviem áno? Len tak si sem pripochoduje, vybalí na mňa ten svoj návrh a čaká, že mu padnem samou radosťou okolo krku?!! Chlapec sa riadne pletie! Ale....pripomenula som si posledné slová, ktoré mi ten jeho poskok povedal. Vždy dostane čo chce. Toto nemôže dopadnúť dobre. Nafučaná ako lokomotíva som vtrhla do triedy, jakš-takš sa ospravedlnila profesorovi za neskorý príchod a sadla si na miesto.

„Mno, tak čo sa stalo?!“ džugla do mňa Linda so zvedavým výrazom.

„Sorry, ale nemám náladu o tom rozprávať.“ Odbila som ju, hlavu si položila na lavicu a snažila sa predstierať, že vôbec neexistujem.

 

 O dva dni sa ozval Safir. Povedal , že na rozmyslenie mám tri týždne. Potom si pre mňa princ príde a odvedie si ma či budem chcieť alebo nie.

                                                   *******************

Stačili ďalšie dva dni od Safirovho telefonátu a už to vedela celá krajina. Doma neustále vyzváňali telefóny dokiaľ sme ich všetky nevypli, zvonček sme museli vypojiť o deň neskôr.V škole to bol učinený horor, baby a učitelia ledva stíhali odháňať všetkých otravných novinárov. V triede to nebolo o nič lepšie, o pár ľuďoch , o ktorých som zmýšľala ako o kamarátoch ma sprosto zradili. Neviem od ktorého zo spomenutých zradcov sa všetky televízne stanice dozvedeli o návšteve princa a o jeho ponuke. Nikomu som o tom nepovedala. Dokonca ani našim, dozvedeli sa to až od Safira a spočiatku tomu taktiež neverili. Uverili až keď zavolal sám premiér vraj pre dobro krajiny máme súhlasiť so sobášom. Neviem aké dobro krajiny , ale niekto si zrejme pekne premastil vrecká. Kvôli tlaku médií a tiež vlády som sa o dva týždne neskôr ocitla na letisku, čakajúc na príchod princa. Nebola som nadšená ani spolovice ako by malo byť dievča, pre ktoré si práve ide princ jej snov. Zrejme preto, že som nečakala, že by sa mohol takýto bláznivý sen vôbec splniť. Zhlboka som sa nadýchla, jeho lietadlo práve pristálo. Bála som sa. Nevedela som aké to tam bude, aký vôbec bude princ. Vedela som niečo o správaní mužov k ženám v týchto krajinách. Nemali tam práve vysoké postavenie. Mala som strach z neznámeho prostredia, jazyku, ľudí a z ešte veľa vecí. No tieto pocity som musela nechať na neskôr.

 

 

                                      ******************

 

Týždeň predtým ,Radživa                  

 

„Takže to prijala?“princ nezdvihol pohľad od papierov , ktoré vyplňoval úhľadným písmom.

„Po menšom nátlaku, áno.“ Potvrdil Safir, princ sa spokojne usmial.

„Môžem mať otázku?“ Rayan zdvihol hlavu, jedno obočie zvedavo zdvihnuté.

„Prečo ona?“ odložil pero, zrovnal dokumenty na stole. Zdvihol sa k odchodu, pritom pokynul Safirovi ,aby ho nasledoval.

„Nechcem si brať tú nemožnú ženskú , ktorú mi vybrala rada.“ Išli rýchlim krokom, o pár minút sa malo konať zasadanie rady na tento mesiac a Rayan to chcel mať čo najrýchlejšie za sebou.

„Len kvôli tomu?“ jeho spoločník sa nesnažil zakryť udivenie.

„Potrebujem ešte iný dôvod?“

„No, neviem. Ale predsa len je to trochu drastické vytrhnúť ju zo známeho prostredia len kvôli tomuto.“

„Myslím, že môj dôvod je dostatočný. Predstav si, že by som mal žiť s tou harpyou celý život! Nedožil by som sa ani len tridsiatky.“ Zmĺkli. Dostavili sa pred dvere , kde sa konalo zasadanie. Nepotrebovali ,aby členovia rady počuli o čom sa rozprávajú. Safir hodil po princovi ešte jeden výstražný pohľad a otvoril pred ním veľké dvojkrídlové dvere.

 

                                                         *******************

„Myslím, že do môjho ženenia nemáte čo hovoriť ani len v najmenšom.“ Rayan sa rozvaľoval na jednej zo stoličiek v sále.

„Ale cudzinku? A čo žena , ktorú sme pre vás vybrali?! Nie je snáď dosť dobrá?!!“ Rozčuľoval sa jeden zo starších členov rady.

„Tu nejde o to či je dobrá alebo nie.“ Tu ide o to , že je to strašná mrcha.

„Dievča, ktoré si vezmem, milujem. Má snáď dohoda prednosť pred láskou?!“ výhražne dvihol hlas , dodávajúc svojim slovám punc hrozby. Ostatný členovia si dobre rozmysleli čo chceli povedať.

„Ako myslíte môj pane. Ak to dievča milujete nebudeme vám brániť.“ Úctivo sklonil hlavu a ponechal priestor zbytku sály na vyjadrenie svojho názoru. Nikto ďalší nič nenamietal, postupne sa začali trúsiť pochvalné slová a gratulácie. Keď princ vyšiel zo sály na tvári mu hral víťazný úsmev. Za to Safir po ňom vrhal nesúhlasné pohľady.

„Čo sa ti zas nepáči!“ zavrčal naňho pretože mu skazil dobrú náladu. Nikto v ich blízkom okolí nebol, preto Safir odhodil masku verného poskoka a prejavil sa ako priateľ a princove svedomie.

„Nemal si klamať. Ty to dievča nemiluješ. Ani poriadne nevieš ako sa volá.“

„Ale viem.“ Kráčal s rukami založenými za hlavou, nálada sa mu opäť zdvihla, keď zistil, že Safira trápila len táto maličkosť.

„Som zvedavý.“

„Arianne Klein, narodená dvanásteho septembra 1991, znamenie zverokruhu: panna, modré oči, vlasy teraz prefarbené. To sa zmení nemám rád neprirodzenú farbu.“ Safir vypískol uznaním.

„To som netušil, že si to všetko pamätáš!“

„To vieš, musím predsa vedieť všetko o svojej milovanej.“

„Som len veľmi zvedavý čo na to povie tvoj otec.“ Princ sa zaškľabil na priateľa a pokračoval v ceste do svojich komnát. Ani jeden z nich netušil, že neboli tak sami ako si mysleli. Postava v tieni zlostne zatínala päste a preklínala nepriazeň osudu.

 

                                                    ***************

Súčasnosť

 Menšie súkromné lietadlo jemne dosadlo na dráhu letiska. Prenieslo celú svoju váhu na kolesá, hydraulika mierne zasyčala na protest. Rýchlosť sa znižovala až ručička tachometra v kapitánskej kabínke ukazovala nulu. Ku vchodu bolo pristavené schodisko. Pasažieri jeden po druhom vystupovali. Najprv princova garda, Safir a nakoniec samotný korunný princ Rayan. Natešene zbehol zo schodiska a rozhliadal sa, kde uvidí svoju budúcu manželku.

„Safir, kde je? Nikde ju nevidím.“

„To nadšenie len hráš alebo si taký parchant, že ťa to toľko teší?!“ zasyčal mu do ucha. Princa vôbec neprekvapilo ako sa s ním rozpráva. Pozrel na Safira s detskou radosťou. Princova pravá ruka si nahlas povzdychla a odviedla budúcu hlavu krajiny do letiskovej haly. Špeciálne kvôli princovmu príchodu boli všetky dnešné lety zrušené. Letisko bolo takmer ľudoprázdne, až na personál, ktorý nenápadne robil fotky kedykoľvek mohol, aby ich predal vonku stojacim novinárom dychtiacim po akejkoľvek informácii či obrázku o dianí tam vo vnútri.

 

                                                       ****************

Roztrasene som sa nadýchla. Mama stojaca za mnou ma chytila za ruku. Aspoň, že rodičia sa so mnou mohli rozlúčiť. Brata nechali doma. Aj keď sme sa v poslednej dobe moc neznášali, obaja sme plakali vo vidine, že sa už veľmi pravdepodobne neuvidíme. Stisla som maminu ruku viac, keď som zbadala prichádzať princa aj so svojou gardou. V tej vznešenosti , ktorú vyžaroval som nedokázala nájsť nič viac než pretvárku. Masku, ktorú ukazuje spoločnosti. Presvedčila som sa o tom akonáhle sa usmial na moju rodinu a obradne ma požiadal o ruku. Mama, nemajúc inú možnosť, v slzách prikývla a týmto ma definitívne odovzdala do jeho rúk. Safir povedal, že okamžite odlietame. Len som prikývla. Hodila som sa mame okolo krku a snažila sa ju utešiť. Nechcela som plakať, nie pred ním. No mamine posledné slova ma hodili priamo do údolia sĺz. Dlho trvalo kým som sa upokojila. Slzy mi uschli až keď sme boli za hranicami krajiny. Pritiahla som si kolená k brade a tupo pozerala von oknom, nevnímajúc nič okrem vlastného smútku. Mnohí z vás by si povedali, že som precitlivelá. No to nie je pravda, neplačem často. Len si skúste predstaviť, že už nikdy nemáte vidieť svoju rodinu, priateľov, či len krajinu v ktorej ste vyrastali. Že zvyšok života máte prežiť s cudzím mužom v cudzom kráľovstve. Ako rozprávka mi to zrovna nepripadá.No aspoň na tom novinári dobre zarobia. Pol roka sa bude pretriasať táto udalosť ako svadba storočia a potom sa na celú vec zabudne. Asi v polovici letu som zaspala.

 

                                                               **************

„Si strašný hajzlík!“ oznámil mi Safir len čo zakryl moju snúbenicu dekou.

„Skoro si si všimol.“ Zaškeril som na najlepšieho priateľa.

„Tá malá preplakala tretinu cesty! Mohol by si sa aspoň tváriť, že ťa to zaujíma?!“ Safir divoko gestikuloval a snažil sa potláčať svoj krik, aby nezobudil spiace dievča. Znudene som si odfukol.

„Ak je to to čo chceš, tak keď sa zobudí, porozprávam sa s ňou.“ Safir upokojený sľubom sa oprel o sedačku a tiež zavrel oči, že si pospí.

„Ešte ,aby som jej robil opatrovateľku!“ zavrčal som si popod nos.

 

                                            **************

Zobudilo ma pravidelné kolísanie. Lietadlo to nemohlo byť ,na to tu bolo príliš teplo. Podo mnou zamručala ťava. Poplašene som sa strhla a takmer vypadla z náruče muža , ktorý ma držal.

„Ah , vidím, že už si hore.“ Zdvihla som pohľad . Safir sa na mňa pobavene usmieval. Jemne manipuloval mojím telom tak ,aby som na ťave sedela obkročmo a on ma tak už nemusel držať.

„Čo to? Kde to?!“ Všade kam som dovidela bol piesok, sem tam nejaký krík.

„Vitaj v kráľovstve Radživa.“ Zmučene som vzlykla. To už sme tu?!

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

kam na tie príbehy chodíš?

(LeHIKa, 30. 9. 2009 10:08)

opäť jeden úžasný príbeh... a píšeš to tak skvelo... nedá sa tomu nič vytknúť :D milujem tvoje príbehy :P som zvedavá na pokračovanie...

...

(Ebika, 28. 7. 2009 0:15)

No, tak naše princátko je pěknej parchant, přečetla jsem si o němjeden díl a už mi je z něj zle, za to ten Safir...hm...hm...hm...To je něco iného:-D
Už se těším na pokráčko:-D