Akki´s midnight stories

Ohnivý démon

Oheň. Ničivý nástroj prírody. Človek by mu chcel vládnuť. Častejšie však karmínové jazyky pohlcujú obydlia ľudí, stravujú čo je im drahé, menia v prach všetko naokolo. A predsa sa človek nikdy nepoučí. Opäť oživí hrozivý živel vo svojom dome ,len aby mu priniesol trochu tepla. Prekliatie. To je to čo nosím od dôb štyroch veľkých démonov, a že je to riadne dávno. Vtedy, ešte ako mladý a neskúsený som ho stretol. Živel sám. Pohromu, chodiacu svetom, roznášajúcu len skazu a zmar. A predsa v očiach tej beštie ste mohli vidieť ľútosť. Tak ako ohňu aj jemu stačila iskrička podozrenia a rozhorel sa v ňom hnev, ktorý nešiel utíšiť. Keď vyhasol aj posledný uhlík jeho zúrivosti, s hrôzou sa díval na svoje počínanie.

Bolo to na jeseň. Čerstvo prijatý medzi dospelých sme sa s priateľmi išli zabaviť. Alkohol robí svoje a ja som sa po troch hodinách musel ísť prejsť na čerstvý vzduch. Nikdy nezabudnem , že potreba si uľaviť mi zachránila život. Výbuch a nasledujúca nárazová vlna ma poslali kotrmelcom do kríkov. Ako som sa hrabal z húštia mohol som ho vidieť. Hrozivá silueta v popredí horiacej budovy. Aura tej bytosti mi vzala schopnosť reči. Dokázal som len sipieť a pokúšať sa nadýchnuť. Moje nie príliš dariace sa pokusy samozrejme začul. S vycerenými zubami ako vlk sa ku mne otočili oči farby vychladnutého popola. Brnenie sálalo horúčavou ,rozžeravené dobiela, svietilo ako lucerna. S otvorenými ústami, neschopný si ani len zapnúť stále roztvorené nohavice som nemal šancu utiecť. Vlasy splývajúce s pozadím ohňa pri každom poryve vetra vysielali do ovzdušia desiatky iskier. On bol oheň! Verte či nie, jediné čo ho dokázalo upokojiť a odradiť od ďalšieho ničenia bol jeho brat. Biele stvorenie, ovenčené kvapkami vody, ladne sa pohybujúce ako zvodné vlnky na pokojnej hladine jazera. Oheň a voda, dva protiklady. Každý by si pomyslel, že zákonite musia proti sebe bojovať. No je to voda, ktorá tíši horúčkovitosť ohňa, pomáha mu vrátiť sa tam kam patrí. Do hlbín zeme, v jadre všetkého , kde je stvoriteľom a nie ničiteľom. A oheň je ten, ktorý dáva vode slobodu ak uviazne, zamrznutá v čase aj priestore. Neschopná sa pohybovať a prinášať tak potrebnú vlahu pre život, túžiaca po zurčaní potokov a nie po chlade a pustine. S napätím som pozoroval, čo sa bude diať. Voda podišla k besniacemu démonovi, napriahla ruky a objala živé peklo, ktorým sa stalo jeho telo. Bolo počuť syčanie pary, mohli ste vidieť ako sa menší z bratov triasol námahou premôcť bolesť. Starší uvedomujúc si, že po každé keď takto vybuchne zraňuje svojho bračeka sa pokúšal upokojiť. Vtedy sa to podarilo, oheň ustúpil vode. O pár rokov ,pri prechádzaní susednou dedinou som sa nechtiac zapojil do rozhovoru a štyroch súrodencoch alebo tiež štyroch veľkých démonoch ako im radšej hovoríme. Neznámi pocestný nám oznámil, že Voda zmizla. Oheň a jeho ďalší dvaja súrodenci teraz prevracajú naruby celé kráľovstvo, hľadajúc strateného brata. Ešte teraz keď som starý a nevládny, občas začujem zmienku o dedine zničenej požiarom. Dvaja zo súrodencov vzdali svoje hľadanie, mierený z osudom ich brata. Posledný, najstarší stále dúfa...