Jdi na obsah Jdi na menu
 


Ohnivý démon

11. 2. 2010

Ohnivý démon

 

Oheň. Ničivý nástroj prírody. Človek by mu chcel vládnuť. Častejšie však karmínové jazyky pohlcujú obydlia ľudí, stravujú čo je im drahé, menia v prach všetko naokolo. A predsa sa človek nikdy nepoučí. Opäť oživí hrozivý živel vo svojom dome ,len aby mu priniesol trochu tepla. Prekliatie. To je to čo nosím od dôb štyroch veľkých démonov, a že je to riadne dávno. Vtedy, ešte ako mladý a neskúsený som ho stretol. Živel sám. Pohromu, chodiacu svetom, roznášajúcu len skazu a zmar. A predsa v očiach tej beštie ste mohli vidieť ľútosť. Tak ako ohňu aj jemu stačila iskrička podozrenia a rozhorel sa v ňom hnev, ktorý nešiel utíšiť. Keď vyhasol aj posledný uhlík jeho zúrivosti, s hrôzou sa díval na svoje počínanie.

Bolo to na jeseň. Čerstvo prijatý medzi dospelých sme sa s priateľmi išli zabaviť. Alkohol robí svoje a ja som sa po troch hodinách musel ísť prejsť na čerstvý vzduch. Nikdy nezabudnem , že potreba si uľaviť mi zachránila život. Výbuch a nasledujúca nárazová vlna ma poslali kotrmelcom do kríkov. Ako som sa hrabal z húštia mohol som ho vidieť. Hrozivá silueta v popredí horiacej budovy. Aura tej bytosti mi vzala schopnosť reči. Dokázal som len sipieť a pokúšať sa nadýchnuť. Moje nie príliš dariace sa pokusy samozrejme začul. S vycerenými zubami ako vlk sa ku mne otočili oči farby vychladnutého popola. Brnenie sálalo horúčavou ,rozžeravené dobiela, svietilo ako lucerna. S otvorenými ústami, neschopný si ani len zapnúť stále roztvorené nohavice som nemal šancu utiecť. Vlasy splývajúce s pozadím ohňa pri každom poryve vetra vysielali do ovzdušia desiatky iskier. On bol oheň! Verte či nie, jediné čo ho dokázalo upokojiť a odradiť od ďalšieho ničenia bol jeho brat. Biele stvorenie, ovenčené kvapkami vody, ladne sa pohybujúce ako zvodné vlnky na pokojnej hladine jazera. Oheň a voda, dva protiklady. Každý by si pomyslel, že zákonite musia proti sebe bojovať. No je to voda, ktorá tíši horúčkovitosť ohňa, pomáha mu vrátiť sa tam kam patrí. Do hlbín zeme, v jadre všetkého , kde je stvoriteľom a nie ničiteľom. A oheň je ten, ktorý dáva vode slobodu ak uviazne, zamrznutá v čase aj priestore. Neschopná sa pohybovať a prinášať tak potrebnú vlahu pre život, túžiaca po zurčaní potokov a nie po chlade a pustine. S napätím som pozoroval, čo sa bude diať. Voda podišla k besniacemu démonovi, napriahla ruky a objala živé peklo, ktorým sa stalo jeho telo. Bolo počuť syčanie pary, mohli ste vidieť ako sa menší z bratov triasol námahou premôcť bolesť. Starší uvedomujúc si, že po každé keď takto vybuchne zraňuje svojho bračeka sa pokúšal upokojiť. Vtedy sa to podarilo, oheň ustúpil vode. O pár rokov ,pri prechádzaní susednou dedinou som sa nechtiac zapojil do rozhovoru a štyroch súrodencoch alebo tiež štyroch veľkých démonoch ako im radšej hovoríme. Neznámi pocestný nám oznámil, že Voda zmizla. Oheň a jeho ďalší dvaja súrodenci teraz prevracajú naruby celé kráľovstvo, hľadajúc strateného brata. Ešte teraz keď som starý a nevládny, občas začujem zmienku o dedine zničenej požiarom. Dvaja zo súrodencov vzdali svoje hľadanie, mierený z osudom ich brata. Posledný, najstarší stále dúfa...

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

krááása

(Aiko, 12. 2. 2010 23:02)

Nádherná poviedka

waw

(petra, 11. 2. 2010 20:41)

uplne krasny pribeh o Styroch Bratoch ktory by chcel pokracovanie alebo mozno nie ked si to myslela len ako uvahu :)
Uplne ma to pohltilo ako ohen ... este stale som niekde tam v ich pribehu zamknuta a vsetko si prehravam
a to som prave sedela pri krbe a rozmyslala ako sa drevo krasne tomu ohnu odovzdava bez nejakeho protestu pricom je jasne ze sa obaja znicia. Drevo sa premeni na popol a ohen vyhasne ...
vazne Mata gratulujem je to plne fantazie ktora sa mi chvilu zdala skutocna... :D