Jdi na obsah Jdi na menu
 


Rozdiel medzi snom a realitou

4. 5. 2010

Rozdiel medzi snom a realitou

V poslednej dobe mávam zvláštne sny. V tých snoch sa prechádzam po meste. Nie vo dne , ale v noci, aby ma nikto nevidel. Zakrádam sa hustým tichom, kĺzajúc sa popri tieňoch. Nevidený, nepočutý. Nechávam sa opájať nocou ako vínom. Šepkané zvuky mi hrajú v ušiach ako hudba. Načúvam, nechávam sa ukolísať ich melódiou. S pribúdajúcimi hodinami rastie moja túžba. Zväčšuje sa a kynie, tepe mi v hlave, zahmlieva zrak. Hlas v hlave mi našepkáva kam ísť, vedie ma neomylne ako severka. Nemožno sa ho zbaviť, nemožno ho nepočúvnuť. Kliatba ma núti sledovať muža tackajúceho sa po chodníku. Nie, je príliš starý! Potrebujem mladšieho, mladšiu krv! Šplhám sa po strechám a múroch, skáčem, leziem, hľadám. Našiel som. Mladý muž, upokojený svitom lampy, presvedčený o svojej nedotknuteľnosti, kráča ďalej. Ticho našľapujem po rozpukaných kameňoch múra. Krčím sa, za sebou mesiac strácajúci sa vo franforcoch mračien. Napnem svaly, končatiny sa trasú v nedočkavosti skoku. A tu sa zobudím. Spolubývajúci na mňa účastne kývne, prebudený mojím náhlym výkrikom, uvedomený o mojich „snoch“.Ráno som si mohol v novinách prečítať o ďalšej vražde. To je už niekoľká v poradí za posledné tri týždne. Začali presne vtedy, čo sa u mňa objavili tie pračudesné sny. Začínam sa obávať spánku.
Je opäť noc a ja zaspávam. Aj tento krát navštívim temné uličky. V tejto nočnej dobe obývané len krysami, opilcami a mojím tieňom. Horko-sladká túžba ma ženie vpred ako už toľko nocí, opäť hľadám. Usmialo sa na mňa šťastie. Dnes to bude mladá žena. Naložená taškami z hypermarketu sa ponáhľa domov. Vkradnem sa do tieňa, splyniem s ním. A keď prechádza okolo, vtiahnem ju dnu. Chvalabohu sa v tejto chvíli prebudím. Zdesene sa rozhliadam okolo seba a hľadám potrhané telo, krv. Nič nenájdem. S úľavným výdychom, žeby ho počuli aj mŕtvi, padám naspäť do pokrievok.
Správa v raňajších novinách mi privodí väčší šok než som zažil v noci. Na titulnej stránke je fotografia ženy. Jej telo je roztrhnuté na dve a vnútornosti rozťahané na tri metre ďaleko. Čo je horšie, je to tá žena z môjho sna.
Takto to pokračuje asi dva týždne. Chodievam spať so strachom, čo ďalšie ráno uvidím v novinách. Mŕtvoly sa objavujú v pravidelných intervaloch každé dva dni. Mojou útechou je len to, že sa v novinách neobjavila žiadna ďalšia z mojich snových obetí. Rozhodol som sa ísť k psychiatrovi. No ten mi po dôkladnom vypočutí všetkých snov povedal, že to môže byť spôsobené traumou z detstva alebo vážnou chorobou, tak aby som pre istotu zašiel na prehliadku ku kardiológovi.
Po návrate domov ma čakal jeden z ďalších solídnych šokov. Dvere od bytu boli dokorán, lepšie povedané boli vyrazené. Od susedov som sa dozvedel, že tu boli policajti. Vraj zatknúť masového vraha. Na druhý deň sa mi to aj potvrdilo. Ten čo zabíjal ľudí posledný mesiac bol naozaj môj spolubývajúci. Pojala ma hrôza uvedomiac si s kým som spal v jednej miestnosti.
 Čo ma sklamalo, sny neprestali. Čoraz častejšie sa mi v hlave odvíjali obrazy zabíjania a pitia krvi svojich obetí.
 Mesiac zlatisto žiaril, dodával falošný pocit bezpečia neskorým chodcom. Naozaj len falošný. Po strechách sa mihal tieň. Raz bol tu a raz zasa tam. Nikde nepobudol dlho. Pátral, vetril a rozhliadal sa, sám nevidený. Zrazu strnul, narovnal sa do plnej výšky a pohľad stočil doprava. V tme sa zaleskol nechutný úsmev plný špičiakov. Kým prešiel mrak, ktorý zakrýval mesačné svetlo a strieborniak opäť vykukol, tieň už bol dávno zahryznutý do krku mladej dievčiny.
Opäť som sa strhol z jednej zo svojich nočným môr. Niečo sa mi však nezdalo, zažal som preto stolnú lampičku. Na kolenách mi trónila odtrhnutá hlava mladého dievčaťa, vyčítavo na mňa hladiac. Hystericky som sa rozosmial a uvedomil si jednu vec. Toto nebol sen.

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

OMG

(Aiko, 9. 5. 2010 14:47)

Teda poviedka pekná, ale ten záver ma zabil :) Hlava na kolenách a on sa smeje??? Psychopat :D